Opäť sa ozvali Erdödyovci, tentoraz vraj nechcú žiadne majetky
O majetky po grófovi Erdödyovi sa zaujímajú ďalší dediči. Tentoraz by však podľa primátora Hlohovca Miroslava Kollára malo isť o skutočných. Na rozdiel od predchádzajúcich Peter a Stephan Erdödyovci v liste vedeniu mesta napísali, že nemajú žiadne nároky na niekdajšie majetky ich rodu na Slovensku.
Okrem piešťanských kúpeľov (rodina Winterovcov bola len ich nájomcom) do vlastníctva rodu Erdödyovcov patril zámok v Hlohovci, pozemky v Bojnej, Podhradí pri Duchonke, Čiernych Kľačanoch, Zlatých Moravciach, Hlohovci, Šulekove a v Červeníku.
Peter a Stephan Erdödyovci sa v liste dištancujú od prípadov, keď sa rôzne osoby vydávali za dedičov Erdödyovcov a robili si nároky na bývalé majetky tohto rodu. Naposledy to boli pred dvomi rokmi Christian Neumann a Silvia List, no podľa bratov Erdödyovcov tieto osoby nie sú členmi ich rodu, a preto si nemôžu robiť nároky na majetky.
„V danej súvislosti považujeme za dôležité konštatovať, že my sami, rod Erdödy, nemáme žiadne reštitučné ani iné nároky na bývalé majetky nášho rodu na Slovensku. Ide nám o to, aby sme nestratili kontakt so starou vlasťou a chceme pomáhať tomuto regiónu, aby sa nezabudlo na jeho históriu, a uchovať dedičstvo dejín pre budúcnosť. Pritom nás teší, že v posledných rokoch sa oživil záujem o naše spoločné dejiny, ako to dokazuje napríklad obnova zámku v Hlohovci,“ napísali v liste z Mníchova Peter a Stephan Erdödyovci.
Údajní dediči po Erdödyovcoch Christian Neumann a Silvia List sa pred dvomi rokmi obrátili na Okresný súd v Trnave s návrhom na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým chceli zablokovať nakladanie s Hlohovským zámkom, ako aj jeho rekonštrukciu, no súd ich návrh zamietol. Deklarovali tiež svoj záujem o hodnotné predmety z Vlastivedného múzea, ktoré pochádzali zo zámku, ale dožadovali sa aj premenovania jednej z ulíc Hlohovca na Alej Erdödyovcov.
Erdödyovské majetky na Slovensku, vrátane piešťanských kúpeľov, boli znárodnené po druhej svetovej vojne. Posledný gróf Vilmos Erdödy bol označený za kolaboranta nacistického Nemecka a jeho majetky boli znárodnené Benešovými dekrétmi.
Po vzniku samostatného Slovenska sa začali ozývať údajní potomkovia rodu Erdödyovcov, ktorí si nárokovali prinavrátenie majetkov ako potomkovia posledného majiteľa hlohovského panstva Vilmosa Erdödyho (1887-1959). Prvým nárokovateľom bol František Pevný, vystupujúci ako Ferencz Xaver Erdödy, ktorý vystupoval ako dedič rodu od roku 2004. V roku 2012 súd uznal Františka Pevného za vinného vo veci podvodu a odsúdil ho na 10 rokov väzenia.
Ďalší dediči rodu začali požadovať navrátenie Hlohovského zámku a majetkov v roku 2017, keď mesto Hlohovec začalo s prípravami na rekonštrukciu zámku, nachádzajúceho sa v dezolátnom stave. Christian Neumann a Silvia List nie sú priamymi potomkami, iba dedičmi, keďže Vilmos Erdödy nemal žiadnych potomkov.
Ako reakciu na toto v roku 2017 vydali primátori Hlohovca, Piešťan a starostovia ďalších obcí z regiónu spoločné vyhlásenie o tom, že nebudú viesť žiadne rokovania, ktoré by vyústili do prípadného mimosúdneho vydania majetkov pôvodne patriacich Viliamovi Erdödymu, keďže to neumožňuje slovenský právny stav a platný poriadok.
Posledný súkromný vlastník Hlohovského zámku a ďalších veľkých majetkov v regióne Viliam Erdödy musel opustiť Slovensko v roku 1945. Situáciu s dedičstvom skomplikoval fakt, že bol ženatý, ale bezdetný. Jeho manželka Anna Schmidt však mala dcéru z prvého manželstva, ktorú si podľa vysvetlenia bratov Erdödyovcov Viliam Erdödy neosvojil. Za dediča ustanovil závetom Imricha Erdödyho, ktorý bol otcom Petra a Stephana Erdödyovcov. Neumann a List sú potomkovia z línie po Anne Schmidt.
Najstarší rod v Uhorsku
Erdödyovci je uhorský šľachtický rod, ktorého potomkovia žijú dodnes. Rod založil Tomáš, kardinál Bakócz. Bol uhorský prímas, kancelár kráľa Mateja Korvína, ostrihomský arcibiskup, biskup v Egri, patriarcha Konštantínopolu. Už v roku 1316 je listinne doložený Magister Thomas filius Magistri Nicolae de genere Erdöd.
Ako prvý začína používať priezvisko Erdödy s prídomkami de Monyorókerék et Monoszló Peter Erdődy v roku 1526.
Rod Erdödy de Monyorókerék et Monoszló je najstarším žijúcim grófskym rodom Uhorska. Meno rodu sa odvodzuje od mesta Ardud (maďarsky Erdöd) v dnešnom Rumunsku, odkiaľ pochádzal kardinál Tomáš Bakócz. Listinou vydanou 25. novembra 1511 kráľom Vladislavom II. získali titul gróf ako jediný rod pred vládou Habsburgovcov okrem rodov, ktoré vymreli. V časoch Ferdinanda I. Habsburského bol Peter I. hlavným kráľovským komorníkom a hlavným poľovným majstrom. Prežil život v pohnutých časoch a pred svojou smrťou v roku 1543 sa utiahol do Talianska, kde aj zomrel.
Jeho syn, už spomínaný Peter II., bol dvakrát ženatý. Po prvý raz s Margitou de Tahy a druhýkrát s Barborou Alapy. Bol chorvátskym bánom a bánom v Dalmácii. V roku 1547 sa zúčastnil vojenskej výpravy a za získané zásluhy ho Ferdinand v Prahe učinil Rytierom zlatej ostrohy (lat. Eques auratus). V bojoch s Turkami v roku 1553 s Györgyom Frangepánom porazili tureckú armádu. Peter II. dekrétom z 11. októbra 1565 získava pre seba a pre svoje potomstvo od cisára Maximiliána II. Habsburského titul grófa ríše Rímskonemeckej a o rok neskôr titul knieža.
Peter II. zomrel v roku 1567. Mal dvoch synov – Tamása I. a Petra III., ktorým cisár Rudolf II. Habsburský dekrétom z 26. februára 1580 opätovne potvrdil titul kniežaťa. V roku 1607 Tamás I. († 1624) získal Varaždínsku župu ako dedičnú župu pre seba a svoje potomstvo. Tu sa rod začal deliť na dve vetvy. Vetva po Tamásovi žije dodnes.
Jozef Vojčiniak/SITA/wikipedia.org
