Vražedné besnenie nacistov neušetrilo ani rodinu Winterovcov

  • História
  • 26. marca 2019, 10:00

Deportáciám židov sa nevyhla ani rodina Winterovcov. V koncentračnom tábore Bergen Belsen zahynula najmladšia dcéra Ľudovíta Wintera, Mária Schulzová. Od rodiny ju odvliekli takmer na konci druhej svetovej vojny, v januári 1945.

Vlastné deti Ľ. Wintera: Alžbeta (Austrália), Ján (USA) a Mária (obeť holokaustu). © archív rodiny

Na osud svojej starej mamy si v roku 2016 pre Piešťanský týždeň zaspomínala Andrea Schulz-Steinel.

Ako váš otec Andrej Schulz a ostatní príbuzní vnímali jej zmiznutie a ako vy, ktorá ste už svoju babičku nepoznali?

Celá naša rodina veľmi trpela a dodnes je zasiahnutá strašným osudom mojej starej mamy Márie. Jej dve deti, dcéra Agnes a Andrej, môj otec, sa celý život so stratou matky nedokázali vyrovnať. Boli tak hlboko traumatizovaní, že sa táto tragická udalosť tiahne celou históriou rodiny ako červená niť. Môj otec veľmi veľa a často spomínal na ich krásne detstvo, na láskavú a dobrú mamičku. Dobré časy sa navždy skončili 5. januára 1945. Vtedy ju odvliekli od rodiny. Bol to ohromný zásah do života oboch detí. Túto traumu v dospelosti rozprávaním preniesli aj na nás, na svoje deti.

Vraj sa ani poriadne nevedelo, kde Mária skonala…

Ľudovít Winter dal svoju dcéru po vojne opakovane hľadať cez Červený kríž a iné organizácie. Nik nevedel povedať, kde ostala a čo sa s ňou stalo. Neistota a skutočnosť, že nemala ani hrob, veľmi trápili celú rodinu. Preto dal jej otec vyryť do pomníka jej meno a pod ním stojí veta, že zahynula v cudzej zemi, ďaleko od domova. Môj otec sa až šesťdesiat rokov po jej smrti dozvedel, že zahynula v tábore Bergen Belsen.

Pamiatku babičky Márie Schulzovej (vľavo) si pripomína jej vnučka Andrea.

Aký bol osud rodiny po vojne?

Moja mama Alžbeta Schulzová zažila počas vyše päťdesiatročného manželstva s mojím otcom časy, keď bola Winterovská rodina v Piešťanoch zavrhnutá. Najväčšia neprávosť bolo vyvlastnenie majetku najskôr Slovenským štátom a potom aj komunistami. Môj otec so sestrou stratili domov, keďže režimy vyvlastnili aj ich rodný dom Zelený strom, v ktorom žili. Preto odišli do Bratislavy, kde ostali študovať a pracovať. Náš ópinko, ako sme Ľudovíta Wintera familiárne volali, dostal od komunistov dvestokorunový dôchodok. Mal vyše deväťdesiat, keď ešte prihrbený s káričkou zbieral drevo, aby si zakúril a ohrial sa. Keby ho vtedy jeho dve deti, ktoré sa pred fašistami zachránili útekom do Ameriky a Austrálie, nepodporovali, nemal by ani na chlieb. Zomrel v piešťanskej nemocnici. Chudobný a zabudnutý. Tá krivda postihla svojím spôsobom aj mňa. V papieroch som mala za komunistických čias uvedené, že som pravnučkou kapitalistu a vykorisťovateľa.

Viera Dusíková/(jv)

Najnovšie správy

Na Veľký piatok, 19. apríla budú vrbovskí i prašnícki rybári spomínať s hnevom i zármutkom ešte dlhé roky. V potoku…
  • 20.04.2019, 11:46
  • Nezaradené / Kultúra a spoločnosť / Príroda / Kraj / Spravodajstvo / Región
Primátor Piešťan Peter Jančovič po nástupe do funkcie intenzívne komunikuje s vedením Slovenských liečebných kúpeľov, jednou z tém sú aj…
  • 21.04.2019, 23:45
  • Piešťany / Spravodajstvo
Dnes je pondelok 22. apríla. Tento deň je Dňom zeme a Svetovým dňom modlitieb za kňažské a rehoľné povolania. Meniny…
  • 21.04.2019, 23:45
  • Dobré ráno, Piešťany! / Spravodajstvo
Dnes je nedeľa 21. apríla. Meniny má Ervín.
  • 21.04.2019, 00:00
  • Dobré ráno, Piešťany! / Spravodajstvo
Štvrtok, 31. september 2017
Meniny má Noro, zajtra Drahoslava