Smutné výročie posielania na smrť obyvateľov Piešťan
Hnedý mor popieračov holokaustu a uctievačov fašistického Slovenska s jeho ideológiou sa nevyhýba ani Piešťanom. I keď rodina Winterovcov, zakladateľov slávy kúpeľného mesta, mala židovský pôvod a dnešnú podobu mesta stvorila, nájdu sa ľudia, ktorí akoby nechceli vnímať históriu a zabudli na časy, keď sa fašistický mor šíril naprieč celou Európou a ľudia boli posielaní na smrť aj na základe viery, príslušnosti k etniku či farbe pleti.
Pohrobkovia fašistickej a nacistickej ideológie, v súčasnej dobe reprezentovanej najmä členmi ĽSNS na čele s Marianom Kotlebom, o holokauste tvrdia, že nie sú historici, a preto nevedia posúdiť, či holokaust a vraždenie obyvateľov Slovenska počas trvania Slovenského štátu naozaj bol. Tak im pre doplnenie vzdelania a poznania histórie slovenského národa v nasledujúcich riadkoch pripomenieme časy, keď ich idoly, ku ktorým vzhliadajú ako k modlám, na Slovensku vládli.
V sobotu 23. marca sme si pripomenuli neslávne výročie začatia odsunu obyvateľov mesta do koncentračných táborov počas druhej svetovej vojny. Pripomeňme si teda, čo štát, ku ktorému sa kotlebovci tak hrdo hlásia, svojim občanom počas trvania fašistického zriadenia na území Slovenska spôsobil. Transporty smrti sa nevyhli ani rodine zakladateľov moderného kúpeľníctva a vytvorenia samotnej podoby dnešných Piešťan – rodine Winterovcov.
Vlaky smrti vyrazili v roku 1942
Deportácia židov z Piešťan a okolia sa začala 23. marca 1942 sústredením dievčat, ktoré odvliekli do zberného strediska na Patrónke v Bratislave a 1. apríla 1942 ich deportovali do vyhladzovacieho tábora Osvienčim. Okolo 60 mladých mužov deportovali 31. marca cez zberný tábor v Novákoch do koncentračného tábora Majdanek v oblasti Lublina v okupovanom Poľsku. Prvý rodinný transport – asi 250 mužov, žien a detí – odišiel 21. apríla 1942 do zberného strediska v Žiline a odtiaľ 24. apríla do Osvienčimu.
Ďalšie zatýkanie židovských rodín prebiehalo v Piešťanoch 25. apríla 1942. Okolo 330 židov nahnali s použitím násilia do ôsmich dobytčích vagónov a odvliekli do Nového Mesta nad Váhom. V transporte, ktorý odišiel 27. apríla do geta v mestečku Naleczów v lublinskej oblasti, bolo asi 1005 žien, detí a mužov. V transporte vypravenom zo zberného strediska v Žiline 8. mája 1942, ktorý smeroval do mestečka Medzyrzecz Podlaska pri Varšave, bolo 350 židov (z Piešťan 235, zvyšok z okolitých dedín). Do 8. mája 1942 z okresu Piešťany deportovali asi 1360 židov.
Deportácie do Osvienčimu pokračovali aj v letných mesiacoch. Časť židovského majetku rozkradli a časť rozpredali na dražbách. V roku 1942 bolo z Piešťan a okolia deportovaných viac ako 90 percent židovského obyvateľstva, čo bolo jedno z najvyšších percent zo slovenských miest.
Po prerušení deportácií koncom októbra 1942 zostalo v Piešťanoch asi 75 židov dočasne chránených výnimkami a niekoľko konvertitov. V máji 1943 žilo v kúpeľnom meste podľa hlásenia mestských úradov ministerstvu vnútra, ktoré opäť žiadali o vysídlenie zvyšku židov, asi 120 osôb židovského vierovyznania. V štatistike Ústredne Židov sa uvádza, že v máji 1944 bývalo v okrese Piešťany približne 210 židov, z toho niekoľko desiatok bolo násilne evakuovaných z východného Slovenska.
Židia bojovali medzi povstalcami
Po vypuknutí Slovenského národného povstania obsadilo Piešťany začiatkom septembra 1944 nemecké vojsko. Niekoľko židovských rodín sa ukrylo v lesoch a na kopaniciach, najmenej jedna rodina aj v Piešťanoch.
Viacero piešťanských židov vstúpilo do povstaleckej armády alebo do partizánskych oddielov. Väčšinu židov, medzi nimi aj oboch rabínov, nemecká bezpečnostná služba začiatkom septembra 1944 zaistila a odvliekla do koncentračného tábora v Seredi. Rabína Jozefa Ungara tam mučili a zavraždili. Ostatných, medzi nimi aj rabínov A. Lőwyho a Š. Teichtahla, odvliekli do Osvienčimu a zavraždili. Počas holokaustu bolo zavraždených asi 1500 židov z okresu Piešťany.
V stredu 27. marca o 18.00 h pri príležitosti 77. výročia odvlečenia prvých židovských dievčat a žien z Piešťan do Osvienčimu sa uskutoční kajúca tryzna v areáli Pamätníka obetiam holokaustu vedľa cintorínu na Bratislavskej ceste.
Jozef Vojčiniak
