Veriaci sa má vyhýbať vedomému spáchaniu akéhokoľvek hriechu

Prichádzajú na sväté miesta, aby sa kajali. O tom, ako a koľkí kresťania získali odpustky, sme sa porozprávali s hovorcom Trnavskej arcidiecézy, Dušanom Kolenčíkom: „Odpustky a odpustenie hriechov určite nie je jeden a ten istý pojem, i keď učenie o odpustkoch a ich prax v cirkvi sú tesne spojené s účinkami sviatosti pokánia. Katechizmus katolíckej cirkvi nás učí, že odpustenie hriechov spáchaných po krste sa udeľuje osobitnou sviatosťou, ktorá sa volá pokánie. Prostredníctvom pokánia dosiahneme odpustenie hriechu a obnovenie spoločenstva s Bohom, to má za následok odpustenie večných trestov za hriech. Lenže časné tresty za hriech nám zostávajú, i keď nám už bol hriech odpustený.“

V tom okamihu prichádzajú na rad odpustky. Práve ony sú odpustením časného trestu pred Bohom za hriechy, ktoré sú už odpustené, čo sa týka viny. Dostane ich náležite pripravený veriaci za istých stanovených podmienok pomocou cirkvi. V praktickom živote to znamená, že pokrstený a zo spoločenstva cirkvi nevylúčený kresťan – katolík predtým, ako by chcel získať odpustky buď pre seba, alebo ich aplikovať za duše v očistci, musí pristúpiť k sviatosti pokánia.

Čo však tomu predchádza? Zrejme by mal byť človek istým spôsobom „čistý“ vo svojej duši. D. Kolenčík upozorňuje: „Veriaci sa má vyhýbať vedomému spáchaniu akéhokoľvek hriechu. Musí mať úmysel dosiahnuť odpustky a potom splniť cirkvou stanovené podmienky. Tie sú také, že napríklad v deň, keď chce získať odpustky, sa zúčastní na svätej omši a prijme Eucharistiu, pomodlí sa na úmysel Svätého Otca predpísané modlitby, navštívi kostol, ktorý je vyhláseným miestom pre získanie odpustkov, či cintorín v ‚dušičkovom‘ období.“

Odpustky sú čiastočné alebo úplné podľa toho, či oslobodzujú od časného trestu za hriechy čiastočne alebo úplne. Nemožno zabudnúť ani na fakt, že odpustky môže udeľovať iba Svätý Otec alebo tí, ktorým túto moc priznáva právo či udelí on sám.

„Aby to ľudia lepšie pochopili, zvykol som to v minulosti vysvetľovať aj na obraze civilného trestného práva. Ak človek urobí trestný skutok, súd ho odsúdi napríklad na dva roky odňatia slobody. I keď si tento trest odpyká a je prepustený na slobodu, predsa mu zostane zápis v Registri trestov. Potom však môže po určitom čase požiadať aj o vymazanie zápisu z Registra trestov,“ prirovnáva odpustky k trestnému právu D. Kolenčík.

Získanie odpustkov sa nevyslovuje nahlas a ani písomne. Apoštolská penitenciária vo Vatikáne vždy v mene Svätého Otca vydá dekrét, v ktorom sa píše, pri akej udalosti a za akých podmienok rímsky veľkňaz udeľuje možnosť získania úplných odpustkov. Hovorca Trnavskej arcidiecézy upozorňuje: „Ak veriaci človek naplno dôveruje Bohu, po odpustení hriechu je s Pánom v obnovenom spoločenstve a cirkvou stanovené podmienky splní, získa pre seba alebo pre zomrelých odpustky. Z dávnej minulosti sú však známe aj momenty, keď veriaci dostal nejaké vyhlásenie o získaní odpustkov. V súčasnosti som však nepočul o existencii takýchto písomných vyhlásení.“

Na Slovensku je množstvo ľudí, ktorí pristupujú k sviatosti pokánia na prvý piatok každého mesiaca v roku. Určite sú mnohí i takí, ktorí sa kajajú vždy v tom momente, keď už cítia potrebu, že ich duša potrebuje očistenie od hriechu. Najviac katolíkov sa však prichádza vyspovedať zo svojich hriechov pred Vianocami a Veľkou nocou.

Má však napríklad Arcibiskupský úrad v Trnave nejakú evidenciu o množstve ľudí, ktorí už požiadali o odpustky? D. Kolenčík konštatuje: „Takáto evidencia o množstve ľudí neexistuje, pretože, čo sa týka odpustkov, pohybujeme sa po intímnej duchovnej rovine. Príležitosti, okolnosti a podmienky stanovuje rímsky veľkňaz. O tom písomné záznamy existujú, ale nejaká písomná evidencia o ľuďmi získaných odpustkoch nie.“

Čo sa však týka počtu ľudí, ktorí pristupujú k sviatosti pokánia, teda sa prídu vyspovedať do kostola zo svojich hriechov v predvianočnom či predveľkonočnom období, je možné, že kňaz si spočíta, koľko ľudí pristúpilo u neho k tejto sviatosti.

Viera Dusíková