Ľudia, na ktorých nezabudneme
Každý človek prežije počas svojho života momenty a situácie, na ktoré nikdy nezabúda. Vryjú sa mu hlboko do pamäti a nosí ich vo svojom podvedomí. Nezabudne na nich do konca života preto, lebo ich veľmi intenzívne prežíval a znamenali pre neho silné citové vypätie.
Pre mňa boli nezabudnuteľné chvíle, keď sa mi narodil syn. Pamätám si, že v sále svietilo slnko a mne priniesli ukázať malý ružový balíček. Vtedy som prežívala pocit intenzívneho šťastia. Opačné pocity, pocity hlbokého smútku, som zažila, keď mi umieral otec. Stáli sme okolo neho a plakali. Ja som ho držala za ruku a môžem obrazne povedať, že som počula „rapsódiu priamo z neba“.
Tieto smutné pocity zažívala vo štvrtok moja najlepšia priateľka s rodinou. Milá Vierka, nezabudnem na Tvoju odpoveď na moju otázku, čo nového, keď si mi s plačom oznámila, že vám pred chvíľou skonala mamička. Pani Vierku Peťkovskú som osobne poznala, takže celej rodine vyjadrujem hlbokú sústrasť.
Milá teta Peťkovská, už Vám je konečne po dlhom trápení dobre a verím, že ste konečne našli svoj pokoj a pohodu. A takisto si vždy spomeniem na chvíle, keď sme spolu hrali Vaše neodmysliteľné karty, a ako ste mi vždy hovorili, že ma máte celá rodina radi a ako som na dvore Vášho domčeka našla svoj pokoj v duši.
Takisto na Vás nezabudnú ani bývalí tesláci, ktorí majú Vašu osobu nezabudnuteľne spätú s predajom straveniek. A určite nezabudneme ani na Váš špecifický humor.
No Name spievajú vo svojej piesni – „Nie, neuverím nikdy, že keď človek zomrie, zostanú len fotky“ – a ja verím, že tam hore hráte svoje karty a lúštite Vaše takisto neodmysliteľné osemsmerovky.
Česť Vašej pamiatke!
Slavomíra Nováková
