Krinolína

  • História
  • 24. marca 2019, 16:00

Ako lepšie sa môžeme zoznámiť s históriou či pripomenúť si ju než prostredníctvom spomienok ľudí, ktorí ju zažili na vlastnej koži? V tomto príbehu si piešťanská výtvarníčka a galeristka Nadežda Mikolášiková zaspomínala na podobu „starých Piešťan“ i odchody do zahraničia.

© archív N. Mikolášikovej

Za čias mojej babičky, pani Kateriny Ábelovej, rodenej Košinárovej, matky môjho otca, boli niektoré mladé ženy také vynaliezavé, že v čase hospodárskej krízy odchádzali robiť kuchárky za more do Ameriky.

Jedna moja teta Icinka, manželka najstaršieho brata môjho otca, pochádzala z Vrbového. Jej mama, pani Hoffmanová, odišla za veľkú mláku zarobiť peniaze. Malú Icinku odložila do sirotinca k rádovým sestričkám. Teta tam bola do svojich 16 rokov. Potom žila krátky čas u Gočárovcov. Táto rodina postavila dom na dnešnej Štúrovej ulici – Vila Magda. Keď odišli do Bratislavy, bývali tam Kantekovci a teraz tam býva rodina občana, ktorý nechcel, aby sa stromy na tejto ulici rúbali.

Keď mala Icinka, krstená Helena, 17 rokov, vydala sa za môjho strýka Michala Ábela. Jej mama sa vrátila a postavila na Štefánikovej ulici domček. Dnes je tento domčúrik prestavaný a má číslo 110. Zmenil sa majiteľ, pani Hoffmanová zomrela, aj Icinka s Miškom báčim tu už nie sú.

Je hrozné, aby ľudia počas života nahonobili majetok, no vlastne nežili. Dnes je to tak, že mnohí, ktorí nasadli na správny politický vlak, sa zo dňa na deň stali boháčmi, bez námahy.

Druhý babičkin príbeh je na druhej strane od „veľkého kostola“ na dnešnej Ulici Alexandra Šindelára.

Dom, v ktorom je opatrovateľská služba mesta Piešťany, sa volá Vila Julianna po „krinolíne“, ktorá tiež varila v Amerike. Na ňu sa pamätám iba matne. Nosila do kostola bohaté sukne podložené spodničkami, najprv „krojovými“, neskôr „civilnými“. Do kostola chodila vždy vyparádená. Myslím si, že nemala príbuzných.

Cez cestu je malý domček, v ktorom bola prvá knižnica učiteľa Glossa. Vedľa stál zelovoc. Uvedomila som si to až po osobnej obhliadke tejto ulice.

Smerom k Vŕšku, na opačnej strane, bolo za mojich detských čias mäsiarstvo. Z tohto domu pochádzal trochu „agresívny“ mäsiar Jurčo. Robil aj vedúceho predajne „mäsa“ na Ulici Československej armády, dnes Teplickej, v dome, ktorý je začlenený do Auparku.

Keď som sa vrátila po škole do Piešťan, bolo to dávno, chodili pred toto mäsiarstvo stávať gazdinky na mäso. Rad sa „tvaroval“ už o štvrtej hodine ráno.

Pri Vŕšku bývala sestra môjho deda Jozefa Ábela. Volala sa Gubalová, zároveň bola sestra matky pána Prištica. To som sa dozvedela v múzeu pri uvádzaní knihy fotografií.

Teší ma, že kam sa v Piešťanoch pohnem, mám rodinu.

Nadežda Mikolášiková

Do kostola chodievali dámy vyparádené.
0 Shares

Najnovšie správy

Dnes je streda 27. marca. Tento deň je Svetovým dňom divadla. Meniny má Alena.
  • 27.03.2024, 00:01
  • Dobré ráno, Piešťany!
Dnes je piatok 28. marca. Tento deň je Dňom učiteľov. Meniny má Soňa.
  • 29.03.2024, 00:01
  • Dobré ráno, Piešťany!
piatok, 29. marca 2024
Meniny má Miroslav, zajtra Vieroslava