Nezabudnuteľné mandelinkové brigády

  • História
  • 17. marca 2019, 16:00

Ako lepšie sa môžeme zoznámiť s históriou či pripomenúť si ju než prostredníctvom spomienok ľudí, ktorí ju zažili na vlastnej koži? V tomto príbehu si piešťanská výtvarníčka a galeristka Nadežda Mikolášiková zaspomínala na niekdajšie zberačské brigády.

Zberači mali takéto preukazy. © archív N. Mikolášikovej

Keď som chodila do šiestej triedy, „americkí kapitalisti vraj zamorovali socialistické štáty poľnohospodárskym škodcom mandelinkou zemiakovou“. Je to chrobák, ktorého krídelká sú čierno-žlté pruhované. Vo veľkom množstve napádal a obžieral zemiaky. Pre tých, ktorí sa neučili prírodopis – zemiaky v období rastu, čiže na koreni.

Chodili sme „nášmu poľnohospodárstvu pomáhať“ a tieto malé tvory zbierať do všelijakých plechovíc. Bola to zároveň možnosť uliať sa z vyučka. Chodili sme na lány zemiakov na Jednotné roľnícke družstvo. V tom čase nebolo Tesco ani sídlisko Adam Trajan. Premával vlak vrbovská kača. Hlavne sme mali super zábavu. Plné pixle sme nechávali na kope na roli.

Na jar sme chodili do veľkého parku zasa zbierať chrústy. Vlastne ich krídelká. Bola to celkom bežná aktivita. Chemické postreky v tom čase vôbec neexistovali. Krídelká sme ručne oddeľovali a v škole odovzdávali. Súťažili sme, čo sa týka množstva a najmä kvality. Tieto naše zbery využívala Slovakofarma Hlohovec, dnes je to Zentiva. Ozaj, všetky dobre fungujúce fabriky už nemajú pôvodný názov. Škoda…

Vo vyšších ročníkoch sa zasa počas letných prázdnin alebo v septembri chodilo na zber chmeľu. To už bola makačka. V mojich časoch sa táto rastlina pestovala v Čechách, v okolí Žatca.

Bola to príležitosť na prvú lásku, na prvé kontakty s opačným pohlavím. Nemyslím sex, na to dozerali učitelia, aby sa tak nestalo. Myslím si, že nám to ani nenapadlo. Nebolo toľko verejnej motivácie.

Takmer som zabudla, že v septembri po začiatku školského roka, za posledných slnečných dní, sme do toho nášho parku chodili hrabať lístie. Najväčším pomocníkom boli hrable. Žiadne fúkače, mechanické hrabače, nakladače a podobne. Bolo nám to samozrejmé, nikto nereptal.

Dnes toto všetko robia organizácie od výmyslu sveta. Neboli sprejeri, deti z činžiakov sa tak unavili pri týchto aktivitách, že už nemali síl a hlavne nedostali toľko „voľných peňazí“.

Nadežda Mikolášiková

Najnovšie správy

Dnes je streda 22. mája. Tento deň je Medzinárodným dňom biologickej rozmanitosti. Meniny má Júlia, Juliana.
  • 22.05.2019, 00:00
  • Dobré ráno, Piešťany! / Spravodajstvo
Prestavba niekdajších piešťanských verejných záchodov na križovatke ulíc Staničná a Bratislavská sa opäť dostáva na rokovanie mestského zastupiteľstva. Ich majiteľ…
  • 22.05.2019, 00:00
  • Piešťany / Spravodajstvo
streda, 22. máj 2019
Meniny má Júlia, Juliána, zajtra Želmíra