Svetový architektonický unikát stále čaká na svoju obnovu
Na rekonštrukciu schátraného Kolonádového mosta v Piešťanoch získalo mesto od ministerstva kultúry dotáciu 950-tisíc eur. Avšak podľa projektovej dokumentácie na jeho celkovú obnovu je potrebné až 1,7 milióna. Podľa slov primátora Petra Jančoviča radnica momentálne analyzuje varianty, či sa do čiastočnej obnovy národnej kultúrnej pamiatky pustí len s pridelenou dotáciou alebo ju dofinancuje z vlastných prostriedkov.
Kolonádový most patrí mestu a zámer jeho obnovy je na pretrase už od roku 2007. Kroky v tomto smere podnikla radnica ešte pod vedením primátora Rema Cicutta. O získanie financií na jeho obnovu sa snažil aj jeho nástupca Miloš Tamajka. Doposiaľ však všetky žiadosti o pridelenie podstatného množstva prostriedkov neboli úspešné. Časť peňazí z celkovej odhadovanej sumy 1,7 milióna eur na jeho obnovu ministerstvo kultúry pridelilo až v závere minulého roka. Na radnici tak v súčasnosti riešia, či pristúpia aspoň k čiastočnej rekonštrukcii alebo zrealizujú celú a chýbajúce prostriedky dofinancujú z rozpočtu mesta.
Podľa stanoviska Krajského pamiatkového úradu v Trnave Kolonádový most (tiež Sklený most) ponad rieku Váh patrí k neodmysliteľným symbolom mesta Piešťany a patrí k vrcholu funkcionalistickej architektúry Slovenska v medzinárodnom kontexte. Je architektonickým unikátom, patrí k najdlhším krytým mostom na Slovensku. Medzinárodná únia architektov ho zaradila medzi najzaujímavejšie funkcionalistické stavby sveta. Kolonádový most navrhli na zápis do svetového zoznamu pamiatok Moderného hnutia.
Most vybudovali v rokoch 1931 až 1933. Architektonicky ho navrhol Emil Belluš. Pri vstupe na most je umiestnená socha barlolámača od sochára Roberta Kühmayera. V roku dokončenia boli na moste umiestnené lepty do skla „Piesne z Detvy“ a „Na salaši“ podľa návrhu akademického maliara Martina Benku, ktoré vyleptali v pražskej umeleckej škole.
Priečelia mosta zdobia latinské nápisy, ktoré navrhol vtedajší archivár Krajinského úradu v Bratislave Daniel Rapant. Zo strany od mesta sa nachádza názov latinskej básne z roku 1642 od autora Adama Trajana „SALUBERRIMAE PISTINIENSIS THERMAE“ (Najuzdravujúcejšie piešťanské kúpele). Zo strany Kúpeľného ostrova ide o citát z evanjelia podľa Matúša, v ktorom Ježiš uzdravuje ochrnutého: „SURGE ET AMBULA“ (Vstaň a choď). Tento citát má symbolizovať uzdravujúcu silu kúpeľov.
Kolonádový most, architektonický unikát svetového významu, poznačila aj druhá svetová vojna, keď ho ustupujúce fašistické vojská 2. apríla 1945 vyhodili do vzduchu. Znovusprevádzkovania sa dočkal až v decembri 1956. Od tej doby sa na moste neuskutočnili žiadne zásadné rekonštrukčné práce.
Podľa prieskumných prác je narušená i jeho statika podmytím jedného z pilierov. Aj pohľad zospodu nasvedčuje, že mostová konštrukcia je narušená a voda z povrchu preniká mostovkou až do jeho spodných častí.
Bez zásadných rekonštrukčných prác na obnove tohto jedinečného symbolu mesta je len otázkou času, keď sa konštrukčné poruchy prejavia nielen na jeho vzhľade, ale i na statike.
Jozef Vojčiniak
