Piešťany bez stresu ako vízia smerovania mesta do budúcnosti

  • Piešťany / Spravodajstvo
  • 13. marca 2019, 00:00

Sú Piešťany, kedysi svetoznáme kúpeľné centrum mestom, na úpadku? Na túto otázku hľadali odpoveď účastníci stretnutia zástupcov piešťanského podnikateľského prostredia s predstaviteľmi miestnej samosprávy na čele s primátorom Petrom Jančovičom. Na svojom prvom spoločnom stretnutí vo štvrtok 7. marca rozobrali problematiku zašlej slávy kúpeľného mesta aj jeho možnú budúcnosť.

Na stretnutí podnikateľov s vedením mesta zazneli aj možné smerovania, kam by sa Piešťany mohli začať uberať. (Autor: pror)

Zástupcovia piešťanských podnikateľov vytvorili zoskupenie pod názvom Piešťany – mesto bez stresu. Podľa slov, ktoré zazneli na minulotýždňovom stretnutí s predstaviteľmi miestnej samosprávy, so svojimi víziami o smerovaní Piešťan sa na vedenie mesta obrátili už v minulom volebnom období, avšak ich snaha ostala bez spätnej odozvy.

Stretnutia za samosprávu sa zúčastnil primátor Peter Jančovič, jeho zástupca Michal Bezák, nová prednostka mestského úradu Denisa Bartošová spolu s poslancami Františkom Glosom, Ivetou Babičovou, Michalom Fialom, Romanom Chudým a Jaroslavom Rybárikom. Vypočuli si názor zástupcov miestneho podnikateľského prostredia na tému, kam smerovať Piešťany pre nasledujúce roky.

Stretnutie moderoval Viktor Nižňanský. Zástupcom mesta objasnil možné charakteristiky, ktoré špecifikujú upadajúce mesto. Tie podľa neho spočívajú aj v poklese počtu obyvateľov či v degradácii fyzickej infraštruktúry mesta, čo sa prejavuje problémami s udržiavaním a využívaním nehnuteľností, pokles ich skutočnej hodnoty.

Verejné služby majú v upadajúcich mestách vysoké fixné náklady na udržiavanie alebo sú poddimenzované napríklad v dôsledku starnutia populácie. V dôsledku úpadku mesta dochádza k poklesu výkonnosti miestnej ekonomiky, čo sa prejavuje zatváraním podnikov, obchodov, odchodom kvalifikovanej sily.

Tým dochádza k znižovaniu finančných príjmov (miestne dane, užívateľské poplatky, podiel na prerozdeľovaní), pre mesto vznikajú ťažkosti s financovaním nových aktivít a dochádza k nárastu poberateľov sociálnych dávok. A to všetko má za priamy dôsledok aj znižovanie celkovej atraktivity mesta ako celku.

Mestá bez prípravy, bez jasnej vízie, bez dlhodobejších politík, hasia momentálne problémy. Avšak náhradné a čiastkové riešenia sú často ohraničené len jedným volebným obdobím.

Seniori sú v Piešťanoch najpočetnejšou skupinou.

Fakty o obyvateľoch a kúpeľnom meste

Piešťany v roku 1850 mali 3378 obyvateľov. Do roku 1950 ich počet narástol takmer na päťnásobok, teda na 15 932. Najviac obyvateľov žilo v Piešťanoch v roku 1991, a to 33 176. To je zatiaľ najviac v celej histórii mesta. V tom roku populačná krivka začala naberať opačný smer. V roku 2019 žije na území mesta len 28 005 obyvateľov.

Z hľadiska demografie úbytok obyvateľov však nie je tým najväčším problémom. Problémom je starnutie obyvateľstva. V súčasnosti žije v Piešťanoch až 26,6 percenta ľudí starších ako 62 rokov, čo je 7500 obyvateľov. Odhadovaný vývoj pre rok 2025 hovorí až o 9290 obyvateľoch starších 62 rokov a z toho predpokladaný počet až sedemtisíc bude potrebovať pomoc sociálnych pracovníkov.

Zároveň počet dôchodcov (priemerný dôchodok je 44,9 percenta priemernej mzdy – 411 eur) sa priamo podpisuje aj na kúpyschopnosti obyvateľstva. To má dopad na služby a obchody.

Negatívny ekonomický vplyv na miestnych obyvateľov však má aj najvyššia cena dodávky tepla v regióne. Kým v Trnave je to 52 eur/MWh, v Hlohovci 67 eur/MWh, v Piešťanoch je to až 105 eur/MWh.

Aj vývoj cien nehnuteľností hovorí v neprospech domácich. Za byt v novostavbe zaplatíte za meter štvorcový v Trnave 1076 eur, v Hlohovci 904, ale v Piešťanoch stojí m2 obytnej plochy až 1230 eur. Naproti tomu priemerná mzda v Trnave je 1125 eur, v Hlohovci 1044 eur, ale v Piešťanoch iba 915 eur.

Cena energií je ovplyvnená spôsobom jej výroby, pričom Trnava a Hlohovec berie teplo centrálne z jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach, v Piešťanoch výrobu tepla zabezpečujú malé plynové kotolne.

Vysokú cenu bytov v Piešťanoch spôsobuje nákup nehnuteľností víkendovými rezidentnými obyvateľmi, ktorí pochádzajú zo solventnejšieho prostredia, ako sú obyvatelia Piešťan.

Na pomerne nízkych priemerných zárobkoch sa podieľa vysoká miera obyvateľov v dôchodkovom veku žijúcich len so starobných dôchodkov.

Piešťany ako mesto budúcnosti

Zmeny v priestorovom rozvoji sú spôsobené aj zmenou správania občanov pri trávení voľného času, nákupoch, cestovaní za prácou, kultúrou, službami, rastom mobility, bývania, osídlenia.

Hitom budúcnosti bude voľný čas, vzrastie význam turizmu rôznych foriem: kultúrny, zdravotný, športový. Rozvoj mesta bude charakteristický jeho intenzifikáciou a lepším využitím plôch, objektov, vytvorí tlak na zmenu regulačných mechanizmov a správu územia, vzrastie migrácia.

Nastanú technologické zmeny, ktoré sa prejavia vo všetkých oblastiach života. Budú mať dopad na počet a štruktúru pracovných príležitostí, tým budú tiež určujúce pre ekonomický rozvoj mesta.

Zvýšia sa nároky na vzdelanie, na vysokokvalifikované pracovné sily, porastie tlak na špecifiká miest. Vytvoria sa nové podmienky pre lokálnu ekonomiku a nové formy práce, intenzívnejšie využívanie verejnej infraštruktúry ako dôsledok diverzifikácie foriem práce, ale zmeny postihnú aj služby.

Budú sprevádzané rastom objemu služieb pre dochádzajúce obyvateľstvo a takzvaným prelievaním efektu. Prinesú digitalizáciu služieb, využitie big dát pri riadení mesta, dynamický nárast internetu v riadení mesta, vzrastie význam virtuálnej komunikácie.

Sociálne demografické zmeny – politika v demokracii nemá vplyv na demografiu. Zmeny budú spojené s úbytkom obyvateľstva, starnutím, menším počtom detí, migráciou.

Vzniknú nové rodinné, vzťahové, obytné formy, porastie počet osamelých jedincov, vzrastie význam žien v práci aj v spoločnosti, zvýši sa počet bezdetných rodín.

Zvýši sa tlak na starostlivosť vo vyššom veku, na nové formy sociálnych služieb súvisiace s trendom ich deinštitucionalizácie, ako aj ich efektívne prepájanie so zdravotnými službami.

Reakcia na zmenu klímy a spoločnosti

O 10-20 rokov bude v strednej Európe stredomorská klíma a prejaví sa rastom priemernej teploty, výkyvmi počasia, rastom významu využívania obnoviteľných zdrojov, zelených technológií, rastom významu vody, vzrastlej zelene, verejných priestorov.

To si vyžiada adaptáciu mesta na nové klimatické podmienky, budú rásť požiadavky na rôzne formy ochladzovania a vodozádržné opatrenia ako vodné fontány, osadenie okolitej krajiny zeleňou, zelené fasády objektov, zelené strechy, retencie na zadržiavanie dažďových vôd, budovanie terénnych depresií, jazierok, vybudovanie viacerých zdrojov podzemnej vody na území mesta pre lokálne disponibilné ochladzovanie a zavlažovanie verejných priestorov, stavby do znížených podlaží, atď.

Mestá budúcnosti sa budú snažiť, aby boli „zelené“ s nízkou mierou znečistenia ovzdušia, vôd a ostatných zložiek životného prostredia, dostupnými zdravými potravinami a produktmi lokálnej výroby. Tiež kompaktné s vysokou energetickou efektivitou budov, kvalitnou dopravnou sieťou a zníženou prepravnou vzdialenosťou. Zosieťované, čo znamená integrácia hospodárskych procesov – dáta, doprava, vzdelávanie, integrácia okolia, nie iba v rámci politických hraníc mesta (spolupráca v mestskom regióne), sociálna interakcia v meste.

Piešťany a možnosti ich smerovania

Ako prvé je adaptívne plánovanie mesta, intenzifikácia, čo chce zmenu regulácie územného plánu ako zelená oáza v prosperujúcom regióne. Hitom blízkej budúcnosti bude využitie voľného času, čo musí zabezpečiť v meste prirodzený vývoj bez záberu plôch v duchu zeleň, zdravie, kreativita. Tiež treba priniesť zmenu pôvodných funkcií objektov, ich flexibilné využívanie, pozemkov v zastavanom území, veľmi obozretný záber nových plôch, optimalizáciu vybavenosti a infraštruktúry.

Druhá možnosť sa javí rastovo orientované plánovanie mesta, ako to navrhoval platný územný plán a vrátenie sa na trajektóriu rozvoja 60.-80. rokov minulého storočia. Snaha o usídľovanie podnikov, obyvateľov, rozvoj nových segmentov ekonomiky, definovanie novej funkcie s pridanou hodnotou, vedomostná ekonomika, podpora zapojenia sa do medzinárodného obchodu a s tým súvisiace využitie nových plôch, plošný rozvoj mesta.

Dôležitý je i rozvoj v regióne a spolupráca s mestami Trnava, Hlohovec, Nové Mesto nad Váhom. Aj keď sa časť obyvateľov „suburbanizuje“ do zázemia mesta, stále zostávajú súčasťou integrovaného mestského regiónu.

Mesto je potrebné najprv celé upratať

Riešiť je nutné najmä nevyužívané (chátrajúce) nehnuteľnosti Slovenských liečebných kúpeľov Piešťany, Nemocnice A. Wintera, ale aj vo vlastníctve mesta a ostatných privátnych majiteľov. Zaoberať sa treba i dopravným chaosom.

Problémom je zanedbaný a starý mestský park, tiež nevhodný priestor pred Domom umenia, pod jeho schodmi, neriešený odpad z prevádzok, škaredé smetiaky. Zanedbané a špinavé je parkovisko na Nálepkovej ulici, škaredý priestor pred hotelom Satelit, budovou pošty. Na starom trhovisku je namiesto námestia parkovisko, autá si robia, čo chcú. Neudržiavané sú chodníky okolo Váhu a Obtokového ramena na Kúpeľnom ostrove, pred Kolonádovým mostom vzniká dopravný chaos. A množstvo ďalších vizuálnych „nemocí“, ktorými mesto Piešťany v súčasnosti trpí a spôsobujú jeho ošumelosť a nepríťažlivosť.

V každom prípade sa však pri riadení mesta podľa iniciátorov stretnutia nemôže jeho súčasné vedenie nechať naplno zamestnať riešením len operatívnych úloh pre súčasnosť, ale musí začať vytvárať vízie pre budúcnosť. Len tak sa vraj dá úpadok Piešťan zastaviť a vrátiť im rozvoj a funkcie kúpeľného mesta so zameraním na prílev návštevníkov.

Jozef Vojčiniak, zdroj: Piešťany 2034, mesto bez stresu

0 Shares

Najnovšie správy

Dnes je streda 17. júla. Tento deň je pamätným dňom Výročia deklarácie o zvrchovanosti SR. Meniny má Bohuslav.
  • 17.07.2024, 00:01
  • Dobré ráno, Piešťany!
štvrtok, 18. júla 2024
Meniny má Kamila, zajtra Dušana