Prezidentské voľby: Dôležitý je hlas každého z nás
Už túto sobotu budeme môcť využiť svoje ústavou garantované právo a podporiť hlasom kandidáta, o ktorom si myslíme, že bude najlepšou hlavou nášho štátu v najbližších piatich rokoch. O tom, ako veľmi je voľba prezidenta Slovenskej republiky dôležitá, ako môže výber kandidáta ovplyvniť ďalšie smerovanie krajiny, ale aj o náladách v spoločnosti hovorila v sobotu 9. marca v Elektrárni Piešťany štvorica diskutérov.
Diskusia s názvom Marec 2019: Mesiac prezidentských volieb bola súčasťou série organizovanej iniciatívou Za slušné Slovensko, ktorá diskutovala a na námestiach sa stretávala s obyvateľmi vo vyše tridsiatich mestách naprieč celou krajinou. Diskusie sa konali aj v Humennom, Námestove, Rimavskej Sobote, Kežmarku a ďalších mestách.
V Piešťanoch mala iniciatíva jednu z posledných zastávok. Debatu viedol moderátor Martin Strižinec, ktorý postupne spovedal štyroch diskutérov.
Do Elektrárne dorazila zástupkyňa neformálnej siete aktívnych občanov s názvom Za slušné Slovensko, Táňa Sedláková. V minulom roku spolu s ďalšími aktivistami stála za organizáciou série zhromaždení, ktoré vznikli ako odozva občanov po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice, študentky archeológie Martiny Kušnírovej.
Ďalším diskutujúcim bol práve splnomocnenec rodiny zavraždenej M. Kušnírovej, piešťanský právnik Roman Kvasnica. Treťou hostkou bola Mária Zelenayová, študentka, ktorá spolu s ďalšími organizovala protesty Za slušné Slovensko na Námestí slobody v Piešťanoch. Posledným aktérom debaty bol Ján Orlovský z Nadácie otvorenej spoločnosti.
Čím je a bude prezident?
Iniciatíva Za slušné Slovensko považovala za dôležité ľuďom povedať, prečo by mali ísť voliť. „Keď sme sa rozhodli vydať sa na túto cestu, bolo pre nás dôležité ľudí povzbudiť, aby vnímali silu svojho hlasu. Zároveň sme si dali ambíciu povzbudiť obyvateľov k zodpovednej voľbe. To znamená, že sme ľuďom nevraveli, koho majú voliť, ale rozprávali sme sa s nimi. Aj o tom, čo sú kompetencie prezidenta,“ povedala T. Sedláková. Podľa nej to bolo veľmi dôležité nielen na margo aktuálnej voľby, ale aj z dlhodobého hľadiska, lebo vzdelaní občania sú i zodpovední voliči. „Myslím si, že sa nám to darilo,“ skonštatovala.
Táňa Sedláková odpovedala i na otázku, či prezident môže zmeniť nálady v spoločnosti, ovplyvniť frustráciu voličov. „Myslím si, že áno. Podľa mňa táto spoločnosť potrebuje dialóg a prezidenta, ktorý prinesie komunikáciu a nie hašterivosť. Slušnosť podľa mňa znamená aj navzájom sa počúvať,“ povedala aktivistka.
Zaznelo i to, že prezident je akýsi kompas krajiny a určuje jej smer, pričom Ján Orlovský dodal, že hlava štátu u nás síce nemá výkonnú funkciu, ale určovať smerovanie krajiny môže aj podpisovaním zákonov a otváraním rôznych tém.
Mária Zelenayová vyjadrila predpoklad, že nadchádzajúca voľba ukáže, aké nálady zavládli v spoločnosti po minuloročnej vražde a aké zmeny môžeme očakávať aj od nasledujúcich volieb.
Voliť budeme aj o rok
Okrem výberu prezidenta sa debatovalo aj o ďalšom dôležitom rozhodovaní obyvateľov, parlamentných voľbách v roku 2020. Budúci rok pôjde podľa J. Orlovského aj o to, či budeme stále občianska alebo neobčianska spoločnosť: „Budeme mať stále slobodu zhromažďovania a slobodu slova alebo pôjdeme smerom Maďarska?“
Podľa Romana Kvasnicu si musíme zhodnotiť aj zahraničnopolitické pomery, aké vládnu smerom na západ i východ od nášho štátu. Podľa neho našej krajine môže hroziť, že sa dostane mimo Európskej únie, pretože v súčasnosti nevieme, ako bude vyzerať jadro Európy. Obrazne povedané sa tak môžeme nájsť „za plotom“, ak neukážeme, že naše hodnoty sú európske. Bol by preto risk zahodiť ďalšie štyri roky. „Mám hrôzu z toho, že ľudia, ktorí vládnu, pozerajú na súkromné a skupinové ekonomické záujmy a berú nám, našim deťom a vnúčatám budúcnosť,“ dodal R. Kvasnica.
V roku 2020 sa bude vyberať aj šéf prokuratúry. „Voľba generálneho prokurátora bude možno taká dôležitá ako parlamentné voľby,“ spomenul R. Kvasnica.
Vyhrnúť rukávy a robiť
Demokracia, vláda ľudu, si vyžaduje aktivitu obyvateľov. „Boj o demokraciu je dennodenný, nech voľby dopadnú akokoľvek,“ povedal právnik, pričom dodal, že dôležité je začať zdola a „poľudšťovať“ aspoň svoje okolie.
Na takomto politickom systéme musíme pracovať a byť si vedomí svojich rozhodnutí. Treba prísť k volebným urnám a vyjadriť svoj názor, lebo každý hlas je dôležitý. „Ľudia musia cítiť, že sú zodpovední za svoju voľbu, za to, čo sa deje v ich meste. Potrebujeme sa to naučiť napríklad na hodinách občianskej náuky, kde môžeme dať deťom pocítiť, že môžu o niečom rozhodnúť,“ skonštatoval J. Orlovský.
Padla i myšlienka, že štát majú kontrolovať sebavedomí občania. Nestačí sa spoliehať na sebavedomého lídra, vodcu, čo pramení z prírody, ale treba priložiť svoj diel a začať od seba. „Myslím si, že využitie možnosti voliť znamená, že ten človek má hodnotu a aj okolie si všíma, že jeho hlas je dôležitý. Musíme ľudí podporiť v tom, že záleží na ich hlase,“ dodala T. Sedláková.
Počas diskusie boli pomenované mnohé problémy spoločnosti, nedostatok alebo neexistencia reálnej a akceptovateľnej politickej alternatívy, tiež problémy ako odchod mladých do zahraničia či podpora radikálov, ktorí podľa diskutérov chodia medzi ľudí aj v odľahlejších kútoch Slovenska a sú tak bližšie bežnému človeku ako tí, ktorí sa im prihovárajú len z televízie, internetu či z iných médií.
Napriek tomu však v sále vládla pomerne optimistická nálada. Podľa nej sa môžeme vydať na dobrú cestu, prvú zmenu už ukázali novembrové komunálne voľby a dialógom a záujmom môžeme sami prispieť k zlepšeniu súčasnej situácie. Nielen, že sme tí, na ktorých sme čakali, ale „máme sa navzájom“.
Témou bola i vražda
Keďže iniciatíva Za slušné Slovensko vznikla ako reakcia na minuloročnú vraždu Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, logicky sa diskutovalo i na túto tému.
Podľa R. Kvasnicu, právneho splnomocnenca rodiny Kušnírovej, ešte stále nie sú všetky dôkazy zanalyzované. Gro materiálov, ktoré vyšetrovateľ zabezpečil, sa vraj analyzuje mimo územia Slovenskej republiky, a preto nie je možné, aby sa tieto materiály stratili alebo boli zlikvidované. Podľa jeho slov často vystupuje na obranu vyšetrovateľa prípadu Petra Juhása a zjednodušene povedané, jedinou cestou, ako čosi zamiesť pod koberec, by bolo prípadné „zbavenie sa“ tohto vyšetrovateľa.
Vysvetlil aj takzvaný „únik“ informácií, ktoré vyplávali na povrch z vyšetrovacieho spisu, ako napríklad kontroverzná kauza dopisovania si podpredsedu parlamentu s obvinenou. Advokát skonštatoval, že v tomto prípade nejde o marenie vyšetrovania, ale naopak, podľa neho zverejnenie takýchto informácií vyšetrovaniu napomáha. O „špinavostiach“ sa má spoločnosť dozvedieť. Naopak priblížil, kedy šlo o únik informácií, kde mohlo reálne dôjsť k ohrozeniu procesu, a to napríklad pri prezradení plánovaného zásahu proti neskôr obvineným.
Alexandra Mathiasová
