Ivanovi Bellovi dali Rusi rýchlokurz, do vesmíru letel pred dvadsiatimi rokmi

  • Kultúra a spoločnosť / Podujatia
  • 24. februára 2019, 14:00

Prvý slovenský kozmonaut Ivan Bella tvoril spolu s Rusom Viktorom Afanasievom a Francúzom Jean-Pierre Haignerém trojčlennú posádku kozmickej lode Sojuz TM-29. Bola sobota 20. februára 1999. Hodinky na Slovensku ukazovali čas 5:17. Z kazašskej púštnej stepi, z kozmodrómu Bajkonur, sa ozval ohlušujúci zvuk. Hluk bolo počuť na desiatky kilometrov. Oblohu preťal stĺp bieleho dymu a na jeho konci burácalo monštrum, ktoré do kozmu nieslo astronautov. Odvtedy uplynulo neuveriteľných dvadsať rokov. Aj o tom rozprával prvý slovenský kozmonaut v Piešťanoch.

O svoje zážitky z vesmíru sa Ivan Bella podelil aj s Piešťancami. (Autor: mkm)

Cesta do vesmíru sa pre Ivana Bellu začala už v roku 1998, keď odišiel do výcvikového tábora do Hviezdneho mestečka a začal sa pripravovať na túto náročnú úlohu. Prvý slovenský kozmonaut bol 119. astronautom, ktorý navštívil orbitálnu stanicu Mir, a Slovensko sa vďaka nemu stalo 21. krajinou, ktorá mala v tom čase vo vesmíre svojho kozmonauta.

Jeho cesta do kozmu stála 15,6 milióna amerických dolárov, ktoré boli uvoľnené v rámci deblokácie ruského dlhu Slovensku. Počas letu robil I. Bella na šiestich vedeckých projektoch, štyri boli z oblasti medicíny, jeden z biológie a fyziky. „Na stanicu Mir som letel ako vedec, staral som sa tam napríklad o vajíčka ruskej prepelice, ktoré sa dva dni po pristátí na stanici Mir vyliahli v počte 32 kusov, no nakoniec som pracoval len s pätnástimi najodolnejšími. Dával som im krmivo a pozoroval ich správanie,“ uviedol I. Bella pre Piešťanský týždeň.

Stanica Mir, ktorú bolo možné nazvať aj vysunutým vesmírnym laboratóriom, pripomínala veľkosťou asi šesť autobusov. Bola prvou sovietskou, neskôr ruskou trvalo obývanou vesmírnou stanicou. Tvorili ju prepojené moduly, ktoré do vesmíru štartovali počas desiatich rokov v období 1986-1996. Posádku tvorili kozmonauti a posádky letov Sojuz, zásoby na stanicu zabezpečovali misie Progress. Bella bol členom 27. pilotovanej expedície k stanici Mir, ktorá svoju misiu skončila v roku 2001 navedením do zemskej atmosféry.

Ivan Bella o sebe ešte počas filmového festivalu Astrofilm v Piešťanoch v roku 2012 vyhlásil počas diskusie s obecenstvom kina, že vo vesmíre bol pred desiatimi kilami, a keďže Rusi museli zlikvidovať jeho domovskú stanicu Mir, je z neho homlesák. Vtipné, zaujímavé a bezprostredné takmer dvojhodinové rozprávanie o zážitkoch z pobytu v kozme, o japonských prepeličkách, ktoré sa liahli na palube kozmickej stanice, ale aj o príprave v Hviezdnom mestečku, vtedy zažili účastníci uvedeného festivalu a otázky, ktoré mu kládli, nemali konca kraja.

Tento „robotický“ muž s nesmiernym záberom vedomostí a daností so železným zdravím a vynikajúcou kondíciou zažil to, čo žiaden Slovák na zemi. Skromne však o sebe vyhlásil: „Som rovnaký chalan ako predtým.“

Piešťanci si však naplno uvedomovali, akého génia majú pred sebou. Bellu totiž vybrali do kozmu ako jediného z 32 pilotov nadzvukových stíhačiek zo Slovenska. Let do vesmíru trval sedem dní, 21 hodín a 56 minút. Kozmická loď Sojuz TM-29 dosiahla obežnú dráhu po deviatich minútach a po tridsiatich štyroch obletoch Zeme sa úspešne spojila s orbitálnou stanicou Mir v rýchlosti 28-tisíc kilometrov za hodinu. Raketa, ktorá doslova vystrelila kozmonauta do vesmíru, vážila 317 ton, z toho 300 ton vážilo len palivo, ktoré zhorelo behom ôsmich minút. „Štart rakety je vlastne riadený výbuchom a prebieha v automatickom režime. My sme kontrolovali len samotný priebeh letu a boli sme pripravení zasiahnuť, ak by automatika zlyhala. Aj to sme skúšali najskôr dole na zemi,“ dodal Bella.

Počas letu robil slovenský kozmonaut na šiestich vedeckých projektoch.

Okrem toho kozmonauti nacvičovali pristátie hocikde na svete, buď v púšti, kde prevládajú vysoké teploty, alebo v Severnom ľadovom oceáne. „Boli sme vybavení tak, aby sme na určitom mieste vydržali dva až tri dni, kým by nás našiel záchranný tím. Pri nácviku v Severnom ľadovom oceáne sme boli zavretí v kabíne rakety potme, bez ventilácie, museli sme si sami pomôcť dostať sa zo skafandra, do ktorého nás pri štarte obliekajú dvaja pomocníci. Bolo to veľmi náročné, keďže šírka kabíny bola veľká asi na rozpaženie rúk a sedeli sme traja vedľa seba. Takže, keď sa chcel niekto dostať zo skafandru, musel si jeden z kozmonautov sadnúť na druhého a tretí sa svojpomocne musel z neho vyzliecť. Počas jedného dvojhodinového nácviku som schudol dve až tri kilá,“ vysvetľoval I. Bella podmienky letu.

Bella ešte v roku 2010 prijal pozvanie piešťanskej mestskej knižnice a tam školákom rozprával o svojich zážitkoch z vesmírnej expedície. Deti v knižnici sa zaujímali aj o to, ako vyzerá Zem z 350 až 400-kilometrovej výšky. „Pohľad na Zem a do vesmíru bol zaujímavý. Počas dňa alebo noci, pokiaľ sa to tak dá nazvať, bola obloha absolútne čierna, akú som ešte nevidel, a naša planéta bola modravá. V tej výške si človek uvedomí, aká tenká a zraniteľná je atmosféra našej planéty, ktorá nás drží pri živote,“ dodal prvý slovensky kozmonaut.

Ivan Bella, plukovník Vzdušných síl Ozbrojených síl Slovenskej republiky, sa narodil 21. mája 1964 v Dolnej Lehote. Študoval na Vojenskom gymnáziu v Banskej Bystrici. V štúdiu pokračoval na Vysokej vojenskej leteckej škole SNP v Košiciach (1983-1987).

Do vesmíru letel ako 385. človek zo Zeme. Je držiteľom viacerých slovenských vyznamenaní. V roku 1999 mu prezident Rudolf Schuster prepožičal štátne vyznamenanie, vojenský Rad Ľudovíta Štúra I. triedy. V roku 2001 bola na jeho počesť pomenovaná planétka s číslom 22901. Nesie meno prvého vesmírneho slovenského muža, astronauti jej hovoria Ivanbella.

Viera Dusíková/Richard Trebatický

 

Rituály, ktoré kozmonauti dodržiavajú pred letom do vesmíru:

Pred odletom si musia pozrieť film Zlaté slnko v pustatine, ktorý, mimochodom, s kozmonautikou nemá nič spoločné.

Pred odchodom z izby si treba sadnúť, aby neodišlo šťastie, ale sadnúť si musia všetci, či generáli, alebo príslušníci určitých armád. Musia si sadnúť, aj keď nie je dosť miesta na usadenie. Vtedy sa potlačia a sadnú si aj na zem, jednoducho hocikam.

Pri odchode z hotela, v ktorom kozmonaut strávil celý rok, sa musí podpísať fixkou na dvere izby. Keď sa vyváža raketa na štartovaciu rampu, kozmonauti, ktorí v nej poletia, nesmú vidieť tento samotný akt.

Pri východe z hotela posväcuje kozmonautov pravoslávny kňaz a pri tomto akte svätenia vždy hrá pieseň Zelená tráva na dvore.

Kozmonauti musia omočiť zadné koleso autobusu, ktorý ich vezie k rakete.

(rt)

0 Shares

Najnovšie správy

Dnes je utorok 23. apríla. Tento deň je Svetovým dňom kníh a autorských práv. Meniny má Vojtech.
  • 23.04.2024, 00:01
  • Dobré ráno, Piešťany!
Dnes je pondelok 22. apríla. Tento deň je Dňom zeme a Svetovým dňom modlitieb za kňažské a rehoľné povolania. Meniny…
  • 22.04.2024, 00:01
  • Dobré ráno, Piešťany!
utorok, 23. apríla 2024
Meniny má Vojtech, zajtra Juraj