Letecké dni v Piešťanoch sa začali, keď ešte žil Štefánik

  • História
  • 16. februára 2019, 16:00

V máji tohto roka sa obnoví história leteckých dní v Piešťanoch pri príležitosti stého výročia úmrtia velikána slovenskej histórie Milana Rastislava Štefánika. Počiatky leteckých dní však v kúpeľnom meste siahajú ešte do čias, keď M. R. Štefánik žil, a to od roku 1914. V tomto roku, i keď už v chmárach rozhárajúcej sa prvej svetovej vojny, sa nadšenci lietania zišli vôbec po prvýkrát a práve v Piešťanoch. Nepriamou príčinou tejto udalosti boli budapeštianski policajti a rakúsko-uhorská armáda.

Andrej Kvas (v bielych nohaviciach) štartuje svoj stroj. V popredí je Július Minár, víťaz leteckého dňa z roku 1914. reprofoto: gonzoaviation.com

Aviatika sa dostala do Uhorska pomerne rýchlo. Aj tu boli počiatočné pokusy, ale o skutočný rozmach aviatiky v Uhorsku sa zaslúžil Louis Blériot, ktorý 25. júla 1909 ako prvý preletel cez kanál La Manche v stroji ťažšom ako vzduch. Blériot pricestoval do Budapešti už tri mesiace po tomto legendárnom lete a na letisku Rákosmezmo predviedol svoje umenie 18. októbra 1909.

Senzácia na Rákosmezmo vzpružila záujem verejnosti o lietanie natoľko, že Aeroklub v Uhorsku už v roku 1910 usporiadal na tom istom mieste leteckú šou, na ktorej vystúpil Aladár Koch Zsélyi, rodák z Bušiniec.

Potom sa už letecké dni na Rákosmezmo opakovali častejšie a v roku 1914 sa uskutočnil takýto zlet na Slovensku, vtedy v chýrnom kúpeľnom meste Piešťany. Organizátorom leteckého dňa bol vynálezca prvého vrtuľníka na svete, Štefan Petróczy z Granča-Petroviec.

Lietadlo slovenského pilota Andreja Kvasa na leteckom dni v Piešťanoch.
reprofoto: gonzoaviation.com

Za vznik leteckej tradície v Piešťanoch však môžu rakúsko-uhorskí vojaci a budapeštianski policajti. Policajné riaditeľstvo v Budapešti v roku 1914 zakázalo ďalšie letecké predvádzanie na Rákosmezmo s odôvodnením, že tamojší priestor nie je ohraničený ani oplotený a môže sa tam ľahko stať nešťastie.

Keď chcel Aeroklub letisko ohradiť, vojenské vrchnosti nesúhlasili. Bolo teda treba leteckú šou usporiadať inde. Vtedy náš krajan navrhol mesto, ktoré malo vo svete meno – Piešťany. Vedenie Aeroklubu návrh prijalo, a tak bolo rozhodnuté usporiadať letecký deň 26. júla 1914 v Piešťanoch.

Štefan Petróczy a celý usporiadateľský štáb začali organizovať podujatie s plnou vervou. Zjavili sa správy v novinách, objavili sa plagáty a informačné letáky. Obecenstvo sa malo dozvedieť, že sa bude pretekať v troch disciplínach – vo výškovom lete, lete na čas a v lete na rýchlosť. Prvá cena v každej kategórii predstavovala 800 Kčs (v roku 1914 ešte neexistovala mena Kčs, je predpoklad, že v historických dokumentoch ide o spätný prepočet), druhá cena 300 Kčs, tretia 200 Kčs. Okrem toho boli vyhlásené aj iné ceny, napríklad za usilovnosť. Vstupné na letecký deň bolo vo výške: 4 Kčs – lóža na letisku, 2 Kčs – sedadlá, 1 Kčs – státie, na brehu Váhu 0,60 Kčs. Noviny navyše ohlasovali, že Štefan Petróczy bude pri tejto príležitosti aj prednášať, pričom sa budú premietať obrazy dokumentujúce vývoj balonistiky. Záujem o letecký deň bol hneď od začiatku veľmi veľký.

Prvý stroj v bývalom Uhorsku, prototyp lietadla Aladára Zsélyiho, rok 1912.
reprofoto: gonzoaviation.com

Do súťaže sa prihlásili piloti: Viktor Vittman, Anton Lányi, Andrej Kvas, Jozef Tóth, Július Minár a Štefan Petróczy.

Vittman ohlásil, že bude lietať na stroji Lohner s výkonom motora 90 hp (konské sily, pri prevode na kW bol výkon lietadla zhruba 63 kW). Taký istý stroj oznámil aj Anton Lányi. Andrej Kvas a Jozef Tóth dali vedieť, že budú lietať na stroji vlastnej konštrukcie a 19-ročný Július Minár, ktorého pokladali za Kvasovho odchovanca, sa rozhodol pre lietadlo z továrne bratov Létayovcov, ktorého každá súčiastka vraj bola vyrobená v Uhorsku. Len Petróczy neoznačil typ stroja, na ktorom bude lietať, vraj to urobí dodatočne neskôr.

Boli známe aj súťažné podmienky. Pri výškovom lete sa požadovalo ako minimum 600 metrov, trať letu na vzdialenosť Piešťany – Ostrov a späť, rýchlosť mala byť aspoň 75 kilometrov za hodinu. Na golfovom ihrisku v Piešťanoch postavili provizórne hangáre, kde umiestnili stroje. Prvé dojmy z leteckého dňa očakávaného od začiatku s veľkým nadšením neboli dobré.

Provizórne letecké hangáre na prvom leteckom dni v Piešťanoch.
reprofoto: gonzoaviation.com

Štefana Petróczyho povolali narukovať bez odkladu. Nemohol usporiadať ani propagačnú prednášku, ani sa nemohol zúčastniť pretekov. Predchádzajúce dni pršalo, celková nálada bola pochmúrna. Po atentáte v Sarajeve takmer každý očakával vojnu. Pršalo aj v deň pretekov, ale len predpoludním, neskôr sa obloha ako tak vyjasnila a vedenie podujatia sa rozhodlo, že letecký deň sa uskutoční, hoci aj s oneskoreným začiatkom. Napriek týmto neblahým znameniam prišlo na akciu veľmi veľa ľudí. Koniec-koncov, veď také čosi tu ľudia ešte nevideli.

Prvý vzlietol Viktor Vittman. Odštartoval bezchybne a jeho stroj sa čoskoro stratil medzi oblakmi, ktoré ostali aj po vyjasnení oblohy. Ešte pred Vittmanom predvádzal ukážkový let známy pilot Štefan Doboš, ktorý sa na pretekoch nezúčastnil. Bol to ten Doboš, ktorý počas republiky rád previezol lietadlom ponad front ľudového komisára Samuleyho do Kyjeva, odkiaľ sa potom dostal do Moskvy, kde sa zúčastnil na prvomájovom sprievode.

Po Vittmanovi nasledoval Július Minár. Jeho let očakávali so záujmom, pretože bol najmladší medzi pretekármi. Aj Minárovi sa štart vydaril a jeho stroj sa čoskoro stratil medzi oblakmi. Postupne vzlietli ostatní pretekári vrátane Andreja Kvasa. Kvas sa však čoskoro vrátil a vzdal sa ďalších pretekov. Svoj motor pokladal za málo výkonný. Ján Zirkay, vyslaný redaktor časopisu Nytravármegye, napísal v júlovom čísle na okraj Kvasovej rezignácie toto: „Najboľavejším miestom bolo úsilie Kvasa – ani jeho nadanie, ani jeho silná vôľa nevedeli prekonať slabosť motora, musel sa vrátiť na zem. Bol ustatý a vyčerpaný. Škoda. Nadaný pilot – slabý motor.“

Pilotný preukaz Andreja Kvasa / Andrása Kvasza z archívu Aurela Rumanovského.
reprofoto: gonzoaviation.com

Kvas nemal financovateľa. Stroje si zhotovoval s vynaložením tých pár halierov, ktoré vyzbieral pri ukážkových akrobatických letoch v mestách v Maďarsku a na Slovensku. Mohol si kúpiť len taký motor, na aký mu stačili prostriedky. Povedzme si však, aké boli výsledky prvého leteckého mítingu na Slovensku.

Zrodil sa nový výškový rekord. Dosiahol ho Vittman vzletom do výšky 2200 metrov, čím prekonal Dobošovu výšku 1850 metrov. Získal prvú cenu 800 Kčs a patrón pretekov, hlohovecký gróf Erdődy, pridal k tomu z vlastných prostriedkov 500 Kčs. Druhý v poradí Július Minár dosiahol výšku 1050 metrov. Preteky na čas vyhral Kvasov odchovanec a spolupracovník Minár. Absolvoval určenú vzdialenosť za jednu hodinu, 1 minútu a 50 sekúnd. Vittman a Lányi nasledovali po ňom. Preteky v rýchlosti vyhral Vittman, druhú a tretiu cenu neudelili. Minár získal osobitnú cenu za svoj stroj.

reprofoto: gonzoaviation.com

Nevyplatené sumy pridali k cene za usilovnosť. Z tejto ceny získal 749 Kčs, Minár 726 Kčs, Lányi 386 Kčs a Kvas 199 Kčs. Podľa dohody o delení zisku z leteckého dňa mal Aeroklub nárok na 33 % podiel, piloti 67 %. Z týchto prostriedkov získal Vittman 3349 Kčs, Minár 2429 Kčs, Lányi 786 Kčs, Doboš 422 Kčs a Kvas 399 Kčs.

Ceny sa odovzdávali na slávnostnom zasadnutí v hoteli Thermia. Na záver leteckého dňa sa uskutočnil letecký ples. Piešťany sa takto zapísali do dejín nášho letectva a udržali si tradíciu dodnes. Pokiaľ ide o hlavných aktérov podujatia, piešťanský letecký deň finančne najviac prospel Vittmanovi. Ten sa však, žiaľ, zo získaných peňazí dlho netešil. Dňa 9. mája 1915 havaroval v rakúskom Asperne, pri nehode zahynul.

Z archívnych materiálov spracoval I. Hlaváč v roku 1983.

zdroj: gonzoaviation.com

Najnovšie správy

„Najbližšie tri týždne prosíme šoférov a šoférky o trpezlivosť a zvýšenú opatrnosť na ceste v obci Banka, kde práve prebieha…
  • 21.08.2019, 16:33
  • Spravodajstvo / Región
štvrtok, 22. august 2019
Meniny má Tichomír, zajtra Filip