Do europarlamentu kandiduje aj Piešťanec Andrej Klapica

Voľby do europarlamentu sú jediné voľby na území Slovenska, v ktorých sa o voliteľný post nemôže uchádzať nezávislý kandidát. Väčšina politikov sa však v súčasnosti upriamuje na marcovú voľbu prezidenta a väčšina politických strán zatiaľ mená svojich kandidátov do europarlamentu neprezrádza.

Pre Piešťanský týždeň však exkluzívne prezradil rodený Piešťanec a regionálny politik Andrej Klapica, že strana KDH s ním počíta v májových voľbách ako kandidátom za europoslanca. „O poradí na kandidátke sa bude rozhodovať až v najbližších týždňoch,“ uviedol Klapica.

Andrej Klapica má 40 rokov, je ženatý a s manželkou má tri deti. Vysokú školu študoval v Taliansku, odkiaľ si podľa jeho slov priniesol odborné vedomosti a iný pohľad na svet.

„Najväčším bohatstvom, čo mi život dal, je rodina. S manželkou a s deťmi sa veľa rozprávame, hráme a cestujeme. Zbožňujem hrať futbal a hokej. Som ekonóm, podnikateľ, poslanec mestského zastupiteľstva, exalliev a člen predsedníctva KDH,“ prezradil nám o sebe.

Európsku úniu vníma pozitívne a Slovensko ako jej pevnú súčasť. V prípade, ak vo voľbách získa post európskeho poslanca, chce sa venovať témam hodnotovým a ekonomickým. „Je potrebné uchrániť daňové a odvodové kompetencie na národnej úrovni,“ vysvetlil Klapica. Zároveň hovoril o potrebe zachovať na národnej úrovni aj kompetencie hodnotové.

Vo svojom pôsobení v europarlamente vidí i pozitívny prínos pre kúpeľné mesto. „Je vždy lepšie prenášať informácie priamo z kotla, kde sa európska politika varí, priamo do svojho regiónu, ako ich hľadať na internete v oficiálnych dokumentoch. V európskom parlamente je aj množstvo programov priamo určených pre regióny a ja regionálny lobing považujem za prirodzený a úplne legitímny,“ vysvetlil Klapica svoje predstavy, ako by z postu europoslanca mohol byť prínosom aj pre Piešťany.

V máji sa uskutočnia v poradí dvanáste voľby do Európskeho parlamentu (na Slovensku štvrté), demokratické priame voľby poslancov sa v členských krajinách Európskej únie konajú od roku 1979, vždy po piatich rokoch systémom pomerného zastúpenia. Po brexite si budú Európania voliť 705 poslancov (dnes ich je 751). Slovensko dostane po prerozdelení o jedného poslanca viac, po novom ich bude 14. Novozvolení poslanci potom zvolia predsedu Európskej komisie.

Počet poslancov europarlamentu z každej krajiny je zhruba proporcionálny k počtu jej obyvateľov, ale postupne sa tento pomer znižuje. Žiadna krajina nemôže mať menej ako šesť či viac ako 96 poslancov a celkový počet nesmie prekročiť 750 plus predseda. Poslanci sa združujú podľa politickej, a nie podľa štátnej príslušnosti. Základné právomoci europarlamentu sú legislatívna, rozpočtová a kontrolná.

Jozef Vojčiniak