Daša Libiaková spievala Hanu Hegerovú
Piešťanci opäť tlieskali šansónom „smutnej panej“, alias Edith Piaf z Prahy. Takýmito menami nazývajú šansoniérku Hanu Hegerovú novinári. No a keďže pani Hanka už roky nekoncertuje, jej piesne interpretovala v kine Fontána na Zimnom koncerte piešťanská speváčka Daša Libiaková. Na klavíri, viole a flaute ju sprevádzalo Dámske komorné trio z Banskej Bystrice.
V ňom Anna Izakovičová hrá na flaute, Monika Zemková je klaviristka a violončelistka Alenka Vigašová prevzala aj povinnosti kapelníčky či vodičky. V deň, keď v Piešťanoch koncertovali, teda v utorok 22. januára, mestský park i kino Fontána boli ako pocukrované. Snehové vločky navodili prichádzajúcim ľuďom, ktorí do posledného miesta zaplnili všetky sedadlá, príjemnú atmosféru. V nej ako liek na dušu pôsobil medový hlas Daše Libiakovej. Piesne ako Levanduľová či Čerešne, ktoré speváčke po vyzvaní pomohla zaspievať aj šéfka klubu seniorov AkSen Jarmila Staneková, si Piešťanci spievali spolu s dámami.
Koncert v úvode predstavila riaditeľka mestského kultúrneho strediska Marta Jurčová, ktorá popriala na prvom tohtoročnom koncerte obyvateľom mesta všetko dobré. Urobila tak v zastúpení primátora i viceprimátora, ktorí sa na podujatí nemohli pre povinnosti zúčastniť. Svoj repertoár z dielne klasikov vážnej hudby prezentovali aj Banskobystričanky, za čo si tiež vyslúžili potlesk publika. To si v závere vypýtalo ešte prídavok.
Boli ním obľúbené Čerešne, ktoré kedysi zložil Jaroslav Filip pre Zuzanu Kronerovú, no natrvalo sa vžili ako skladba, ktorú milovala „Hegerka“. Text zložil Milan Lasica. Nebola to jediná jeho skladba, ktorú publikum v ten večer počulo. Lasica napísal pieseň i pre Libiakovú, takže si Piešťanci vychutnali aj džezovú pieseň I´m in the Mood for Love, práve tú do slovenčiny pretextoval Lasica a dal jej názov Kto pre mňa lásku má.
Daša Libiaková predstavila v kocke aj životné osudy veľkej dámy šansónu Hanky Hegerovej, ktorá mimochodom s obľubou chodievala na kúpeľné pobyty do Piešťan. Veď Piešťany boli jej študentským mestom. Tu navštevovala miestne gymnázium. Libiaková sa opäť ako pred rokmi, keď vystupovala s podobným programom v kongresovej hale Slovenských liečebných kúpeľov, zmienila aj o nevlastnom bratovi H. Hegerovej, Petrovi Pažitnom. Ten sa nemohol koncertu zúčastniť, nakoľko bol hospitalizovaný, ale Piešťancov pozdravoval a prisľúbil účasť na ďalšom podobnom koncerte.
Na nápad spievať Hegerovej piesne si Libiaková spomína takto: „Hana Hegerová v roku 2011 oznámila, že končí s koncertnou činnosťou, a aj napriek tomu, že moja láska je swing, rozhodla som sa pripraviť takýto koncertný program, a prispieť troškou k tomu, aby sa na jej pesničky nezabudlo. Rozmýšľala som nad sprievodnou kapelou a práve v tom období som videla vystúpenie Dámskeho komorného tria. Vtedy som aj ja žila ešte v Banskej Bystrici. Hneď po koncerte som im ponúkla spoluprácu a ony súhlasili. Celý život ma na pódiu sprevádzali muži, je príjemná zmena mať na pódiu takýto skvelý babinec.“
V speváckej brandži je nepísané pravidlo požiadať o súhlas umelca, ak chce iný umelec jeho skladby spievať či nahrávať. „Pred prípravou programu Piesne Hany Hegerovej som ju neobišla. Vďaka Piešťancovi Viktorovi Nižňanskému prišlo zoznámenie s Petrom Pažitným, bratom Hany Hegerovej. On je sprostredkovateľom medzi nami, keďže ju pravidelne v Prahe navštevuje,“ zaspomínala si D. Libiaková.
Viera Dusíková
