Na propagáciu mesta utrácajú státisíce eur, na šport ide minimum

V úvode roka na sociálnej sieti na profile Piešťanský týždeň vyvolali najrozsiahlejšie diskusie články, v ktorých sme informovali, že novozvolené mestské zastupiteľstvo pozastavilo čerpanie úveru na výstavbu mestskej plavárne v areáli futbalového štadióna z dôvodu prehodnotenia finančných nákladov na jej výstavbu. Reakcie vyvolal aj publikovaný rozhovor s poslancom Remom Cicuttom na tému, akú plaváreň si vlastne môžu Piešťany dovoliť.

Jeden z diskutujúcich sa vo svojom príspevku pozastavil nad skutočnosťou, že napríklad v Senici mesto plaváreň má a zvláda ju prevádzkovať, ale v Piešťanoch putuje už drahý projekt do šuplíka. A tak sme sa rozhodli mestské rozpočty Senice a Piešťan aj na základe tohto diskusného príspevku porovnať. Vybrali sme pre tento účel niekoľko kapitol, ktoré sú v Piešťanoch verejnosťou najviac preberané.

Senica aj Piešťany sú okresné mestá, pričom v Piešťanoch žije asi 28-tisíc obyvateľov a v Senici 20-tisíc. Senica na strane príjmov počíta v roku 2019 so sumou 18 397 215 eur a na strane výdavkov chce toto malé záhorácke mestečko minúť 18 346 137 eur.

Piešťany majú o osemtisíc obyvateľov viac a majú plánovaný rozpočet na rok 2019 po znížení o úver na plaváreň na strane prímov aj výdavkov zhruba v objeme 24 miliónov eur.

Propagácia: 50-tisíc kontra 250-tisíc

Na porovnanie rozpočtov sme si vybrali kapitoly kultúra, šport a rekreácia, dotácie do mestskej autobusovej dopravy, ale aj propagáciu mesta. V prípade týchto kapitol obidve mestá na ne vyčleňujú skoro rovnakú sumu v objeme takmer 1,6 milióna eur. Avšak zásadný rozdiel je v tom, ako je 1,6-miliónový balík z mestskej kasy na tieto položky prerozdelený.

Mesto Piešťany prevádzkuje dve rozpočtové organizácie venujúce sa kultúre, a to mestské kultúrne stredisko a mestskú knižnicu. Na ich chod radnica v roku 2019 vyčlenila dohromady 631 800 eur. Obe organizácie si túto sumu podelili skoro rovnakým dielom.

Senica financuje len mestské kultúrne stredisko a pre rok 2019 mu pridelila 250-tisíc eur. Aj Senica má knižnicu, avšak jej zriaďovateľom je Trnavský samosprávny kraj, a tak mestský rozpočet nezaťažuje. Čiže ak by sme do nákladov na kultúru v Piešťanoch nerátali knižnicu, tak je mestská kultúra v Piešťanoch asi o 66-tisíc drahšia ako v Senici.

Ďalšiu kapitolu oboch rozpočtov, ktorú sme porovnávali, je propagácia mesta. Kým v Senici radnica na túto položku vyčlenila 50-tisíc eur, Piešťany až päťnásobok – radnica chce mesto v roku 2019 propagovať za 250-tisíc eur. Pritom ide za 100-tisíc propagovať mesto prostredníctvom Rezortu Piešťany, za takmer 72-tisíc prostredníctvom Piešťanského informačného centra a na propagáciu prostredníctvom mestského úradu je v rozpočte naplánovaná suma 78-tisíc eur.

Aj dotácie do mestskej autobusovej dopravy pre kúpeľné mesto nevychádzajú príliš lichotivo. Kým 28-tisícové Piešťany platia jej prevádzkovateľovi 380-tisíc eur, tak len o osemtisíc obyvateľov menšia Senica zaplatí iba 140-tisíc.

Šport: Senica milión, Piešťany 350-tisíc

Najmarkantnejší rozdiel je však v položkách šport a rekreácia. Senica má na účel financovania športových a rekreačných potrieb obyvateľov zriadenú organizáciu s názvom Rekreačné služby mesta Senica a v roku 2019 je na jej chod z mestského rozpočtu vyčlenených 1,15 milióna eur. Pritom táto organizácia prevádzkuje rekreačné zariadenia Kunovská priehrada, plaváreň, športovú halu, zimný štadión, mestské kúpalisko, tenisovú halu (nafukovaciu), ale aj mestské informačné stredisko.

Piešťany tiež z rozpočtu podporujú obdobné zariadenia ako v Senici, avšak na rozdiel od záhoráckeho mestečka sa to deje cez množstvo neprehľadných účelových dotácií, platením členských príspevkov v športových občianskych združeniach alebo dotovaním kúpaliska Eva cez Rezort Piešťany. A tak prevádzka zimného štadiónu je z rozpočtu dotovaná sumou 150-tisíc eur. futbalový štadión dostane 33-tisíc, kolkáreň 5000 eur, mobilná ľadová plocha pri Priore je dotovaná sumou 12 500 eur. Mestská basketbalová hala Diplomat aréna dostáva z rozpočtu 40-tisíc. Formou platenia členských príspevkov v športových občianskych združeniach mesto niektorých činnosť podporuje dohromady sumou 65-tisíc eur ročne.

Mesto Piešťany žiadne kúpalisko nevlastní, ale vodnopólový klub, ktorý má od kúpeľov v prenájme kúpalisko Eva, dostane v roku 2019 dotáciu prostredníctvom Rezortu Piešťany v objeme 15-tisíc eur. Naopak mestská tenisová hala na svoju prevádzku od radnice nedostane ani euro a jej financovanie zostáva len na pleciach športovcov.

Dohromady tak mesto Piešťany na šport a rekreáciu obyvateľov prispieva sumou len 320-tisíc eur, čo je zhruba o 800-tisíc menej ako záhorácke mestečko.

Najmarkantnejší rozdiel vo financovaní športu a športovísk medzi Senicou a Piešťanmi sa ukáže, ak sa sumy dotácií premenia na percentá. Senica dáva na tento účel zo svojho 18-miliónového rozpočtu 6,3 percenta a Piešťany z 24 miliónov len 1,5 percenta finančných prostriedkov. Z týchto čísiel je jasné, že Senica má namierenú svoju rozpočtovú prioritu do športu a v Piešťanoch sú mestské financie prioritne venované najmä podpore kultúry, propagácie či autobusovej dopravy.

Dve inštitúcie verzus jedna

Možno by mohol niekto namietať, že Senica má azda menej kultúrnych objektov, a preto na ich prevádzku potrebuje menej peňazí. Tak si to v tejto položke skúsme porovnať.

Senica na prevádzku svojej rozpočtovej organizácie mestské kultúrne stredisko (MsKS) zo svojej pokladne prispieva sumou 250-tisíc eur. Za tieto peniaze MsKS prevádzkuje Dom kultúry Senica, Amfiteáter Senica, Spoločenský dom Kunov a Denné centrum pre organizácie tretieho sektora „Hviezdoslavova“.

Piešťanské MsKS na svoju prevádzku pýta od radnice v roku 2019 sumu 316 800 eur a prevádzkuje Malú scénu na Ulici A. Dubčeka, Kultúrno-spoločenské centrum Fontána, Hudobný pavilón v mestskom parku, takzvanú „mušľu“, ale aj dve galérie – Fontána a Stará lekáreň. No čoskoro k týmto zariadeniam pribudne letné kino, a keďže jeho komerčná činnosť bude technologicky nemožná (pamiatkari pri jeho rekonštrukcii zakázali použiť nepriehľadný plot), ide o ďalší kultúrny stánok, ktorý bude prisatý na verejné peniaze.

Popritom je však v Piešťanoch aj iná reprezentatívna kultúrna inštitúcia, na brehu Váhu stojaci Dom umenia. Ten však mestský rozpočet nestojí ani euro, keďže spadá pod ministerstvo kultúry a jeho prevádzku financuje štát.

A tak sú v dvadsaťosemtisícovom okresnom meste dve organizácie, ktoré takmer duplicitne ponúkajú kultúru, a to štátny Dom umenia a mestu patriace mestské kultúrne stredisko. To je z hľadiska pragmatickosti zrejme to isté, ako keby Senici nestačila Záhorácka knižnica financovaná krajom a mesto by malo potrebu zriadiť si aj svoju knižnicu financovanú z rozpočtu.

Šport spropagujú velikáni, nie letáky

Rovnako vyvolávajúca otázky je aj suma 250-tisíc eur na propagáciu mesta. Najlepšou propagáciou sú predsa športovci. A mená Jozef Metelka, Lukáš Babač, Magdaléna Rybáriková či z nedávnej minulosti svetoznáma plavkyňa Martina Moravcová majú vo svojich profiloch uvedené Piešťany. To by mali byť hlavní ambasádori propagácie Piešťan a v ich športových disciplínach by sa mohli objaviť aj financie mesta.

Cveng ich mien vo svete nenahradí ani najkvalitnejší papier propagačného materiálu vytlačeného radnicou za desiatky tisíc eur z verejných peňazí.

O nezmyselnosti obrovskej dotácie mestskej autobusovej dopravy ani nehovoriac. Tie sa po Piešťanoch premávajú poloprázdne a centrum mesta je aj tak na hranici dopravného kolapsu spôsobeného individuálnou dopravou.

Ale vráťme sa späť k pôvodnej téme a príčine týchto porovnávaní, to jest podpora športových a rekreačných potrieb obyvateľov mesta či výstavba mestskej plavárne.

Príjmy sú len poplatky a dane

Mesto Piešťany je financované z miestnych a podielových daní. Kým o výške podielových daní rozhoduje štát a ich objem je primárne určený počtom obyvateľov s trvalým bydliskom v Piešťanoch, miestne dane či poplatky (napr. daň z nehnuteľnosti či za psa alebo vývoz odpadu) a ich výška je v kompetenciách mestského zastupiteľstva.

Ak sa teda počet obyvateľov mesta nezačne zásadným spôsobom zvyšovať (tendencia je skôr opačná), od štátu do rozpočtu viac peňazí ako dnes nepríde. Ak zastupiteľstvo nenavýši miestne dane a poplatky, tak ani z tejto položky príjmy mesta nenarastú. Čiže v závislosti od finančnej kondície štátu, lebo napríklad počas celosvetovej finančnej krízy podielové dane mestám a obciam štát znižoval, sa dá na najbližšie roky predpokladať, že rozpočet mesta bude v rozpätí súm 22 až 23 miliónov bez zarátania prípadných nových úverov.

Kde teda na to navýšenie podpory športu a výstavby plavárne zobrať peniaze? Odpoveď sa aj na základe uvedených informácií zdá byť jednoznačná. Je to prehodnotením hlavných finančných priorít radnice, ale to už hovoríme o dokumente „Stratégia a rozvoj mesta“ a ten sa nemôže prehodnocovať každé štyri roky, keď sa vo vedení mesta menia funkcionári.

Musí zvíťaziť pragmatizmus

A presne to sa v Piešťanoch aj dialo. V roku 2014 bol na stole projekt hokejovej tréningovej haly pri zimnom štadióne. Vláda naň vyčlenila 1,5 milióna eur. Na účte mesta už jeden milión aj bol. V rámci výstavby tréningovej haly by sa zrekonštruovala aj chladiaca technológia hlavného klziska. V závere roka 2014 došlo k zmene vedenia mesta a zastupiteľstvo ovládlo jedenásť poslancov zoskupenia Spoločne pre Piešťany (SpP). Tí projekt výstavby zmietli zo stola a milión eur sa vrátil do štátnej pokladne.

V závere roka 2014 bol na stole primátora rozpracovaný projekt plaveckého centra. Radnica zaň dovtedy utratila 70-tisíc eur. Jeho výstavba mala stáť 7,5 milióna a rozplánovaný bol na etapy tak, aby sa postupne financoval z mestského rozpočtu. Ale opäť ako podľa „kopíráku“ v prípade tréningovej hokejovej haly aj tento zámer jedenásť členov SpP spolu s vedením mesta hodili do smetného koša.

V súčasnosti nastala obdobná radikálna obmena zastupiteľstva a vedenia mesta ako v roku 2014. A opäť ako vtedy je v súčasnosti na svete projekt, ale inej plavárne ako pred štyrmi rokmi, a opäť sa nad ním zbiehajú chmáry.

Či je projektovaná plaváreň drahá, či tam má byť wellness a reštaurácia, či to má byť jednoduchá funkčná stavba, alebo jej vzhľad nájsť cez medzinárodnú architektonickú súťaž, či má byť len pre potreby kondičného a športového plávania, alebo preplnená vodnými atrakciami pre zábavu, je predmetom diskusií v realite, ale aj na sociálnych sieťach.

I tu je odpoveď jednoduchá. Plaváreň, podporu športu či kultúry môžu mať Piešťany len takú, na akú majú v mestskej kase finančné prostriedky. Ale ak niekde financie radnica navýši, inde ich musí zobrať.

Mesto sa však musí starať aj o školy, cesty, sociálne služby, musí hľadať financie na mestský park, Kolonádový most, kúrenie, svietenie, upratovanie a má mnoho ďalších povinností, ktoré plní na základe svojich kompetencií. Ale čarovného oslíka, z ktorého sa sypú peniaze na požiadanie, naozaj na radnici niet. I keď by ho mohli nahradiť napríklad zvýšené miestne dane. Ale toho, kto je za ich zvyšovanie, zrejme v meste nenájdete.

Dobre by však bolo, ak by si jeho súčasné vedenie spolu s poslancami stanovilo priority vo veľkých projektoch minimálne na dve volebné obdobia. Lebo od volieb do volieb to tu už v rokoch 2014 až 2018 bolo. A Piešťany nemajú ani zmodernizovaný zimný štadión, ani plaváreň, ale ani ten aquapark, ktorý Tamajka za privátneho investora toľko sľuboval.

Jozef Vojčiniak