R. Cicutto: Najprv sa musíme zhodnúť, na čo plaváreň bude slúžiť!

Položili sme preto otázky súčasnému mestskému poslancovi a bývalému primátorovi Removi Cicuttovi, ktorý bol pri zrode či prerokovávaní v zastupiteľstve u oboch projektov, ale aj návrhov prevziať zodpovednosť za Evu od kúpeľov a nájsť spôsob, ako sprevádzkovať nielen jej vonkajšiu časť, ale aj vnútorný krytý bazén, ktorý je už roky pre verejnosť uzavretý.

Aký je váš názor, v akom zámere by malo mesto pri výstavbe plavárne pokračovať?

V prvom rade si musíme jednoznačne vyšpecifikovať odpoveď na otázku, čo vlastne chceme stavať – či plaváreň na športové účely, alebo na zábavné. Plaváreň pre plavcov, a to či rekreačných, kondičných, alebo vrcholových, má úplne iné kritériá ako objekt pre vodné zábavky.

Športový bazén totiž z hľadiska kapacity pojme len obmedzenú skupinku plavcov, ktorí potrebujú pre svoje kondičné či tréningové plávanie náležitý priestor v šírke bazéna či v jeho dĺžke. Naopak, zábavné čľapkanie sa vo vode detí s rodičmi či skupiniek mládežníkov je z hľadiska priestoru menej náročné a bazén pre takýto účel pojme omnoho viac návštevníkov naraz. A tento fakt priamo súvisí aj s financovaním jeho prevádzky po dostavaní. Športové plávanie by znamenalo limitovaný počet plavcov v bazéne naraz, čo je vo výsledku minimálny objem peňazí vybratý na vstupnom. Zábavné rekreačné „čľapkanie“ značí oveľa viac ľudí v bazéne a väčšie tržby za vstupné. Ale oboje dohromady v jednom bazéne a v jednom čase sa navzájom vylučujú.

Pre tradíciu plaveckých športov v Piešťanoch je jasné, že záujem o športové plávanie v novej plavárni bude veľký. Zrejme aj snaha mesta podporovať šport, najmä mládežnícky, bude rovnako veľká. A tak si teda už na začiatku musíme vyšpecifikovať, čo ideme stavať, za koľko ideme stavať, ale aj si ujasniť, ako budeme prevádzku plavárne z mestských peňazí podporovať. Lebo už teraz je jasné, že bez dotovania prevádzky to nepôjde.

Čiže problém je nielen zhodnúť sa na tom, koľko peňazí na výstavbu mesto dá a koľko si vlastne môže dovoliť, ale aj na spôsobe financovania prevádzky po dostavaní?

Práve o to ide, pretože sa musíme pohybovať aj v platnej legislatíve. Ak budeme stavať plaváreň na komerčné účely, mesto podnikať nemôže, a tak by sme museli na tento účel zriadiť mestskú eseročku. Ale v prípade, ak by ju podnikanie v oblasti rekreačného a športového plávania neuživilo, o čom som presvedčený, že neuživí, tak mesto ju nemôže verejnými peniazmi dotovať. Zase by sme museli vymýšľať nesystémové kroky na hrane zákona, aby sa mestská eseročka nedostala do úpadku a následne nemusela zo zákona ukončiť svoju činnosť a jej majetku, teda budove plavárne, by hrozil konkurz.

Preto by sme tento objekt mali podľa môjho názoru nazvať školská plaváreň a celý zámer výstavby aj jej prevádzku zahrnúť do kapitoly školstvo. V tej chvíli by však už musela byť jednoznačne projektovaná a definovaná ako plaváreň pre športové a výukové účely. V nej by našli priestor školské plavecké kurzy napríklad počas vyučovania telocviku, priestor by slúžil aj piešťanským športovým plaveckým klubom či vodnopólistom, ale i pre rekreačné kondičné plávanie širokej verejnosti. Menší bazén, ktorý je aj v súčasnom projekte, by slúžil neplavcom na čľapkanie sa najmenších drobcov s rodičmi. A školský bazén od počiatku stavaný ako školské zariadenie by nemal problém s financovaním aj z mestskej kasy.

Prečo takéto návrhy neprišli vo volebnom období 2014 až 2018?

Pretože v zastupiteľstve sedela skupina poslancov, ktorých zámerom bolo vyvolávať len negatívne a zbytočné konfrontácie, či už medzi vedením mesta, alebo menšinovým zvyškom zastupiteľstva. Sami však nedokázali prinášať riešenia.

Sú však aj názory, že objekt plavárne sa do lokality vedľa futbalového štadióna nehodí. Prečo sa ešte za vášho primátorovania zvolil tento priestor?

Ja som bol primátorom, ktorý rešpektoval vôľu mestského zastupiteľstva, a priestor hlasovaním pred ôsmimi rokmi vybrali poslanci. V tom čase bola aj iná možnosť, dnes však mesto obdobným vhodným priestorom v inej lokalite nedisponuje.

Nebolo by lepšie presmerovať snahu mesta a radšej plnohodnotne sfunkčniť jeden zo symbolov mesta, kúpalisko Eva?

Ako všetci vieme, Eva je majetkom kúpeľov, nie mesta. To spôsobuje legislatívne obmedzenia, ako by mohla samospráva finančne vstúpiť do súkromného majetku. Za môjho primátorovania boli právne stanoviská, že sa to nedá. Treba však aj túto možnosť opätovne preskúmať. Zistiť, či by s nejakou formou vstupu súhlasili kúpele, lebo bez nich to nepôjde, a hlavne dať si už na túto problematiku jednoznačnú a definitívnu odpoveď.

Vidíte teda reálne, že sa vôľa verejnosti pretaví do realizácie mestskej plavárne?

Ako som už uviedol, ak si dáme reálnu odpoveď na otázku, na akú vysokú investíciu do plavárne má mesto finančné možnosti, a ak si zároveň odpovieme, ako bude mesto finančne udržiavať jej prevádzku, tak určite tu možnosť je. Lebo postaviť „veľkolepú“ plaváreň, zruinovať pritom mestský rozpočet a potom ju po čase zavrieť, lebo ju nebudeme mať za čo prevádzkovať, by bolo rozhodnutie vrcholne nezodpovedné.

Jozef Vojčiniak