Je žena najkrajšia, keď varí a luxuje?

  • Editoriál / Blogy
  • 27. novembra 2018, 09:00

Prišla zima. Je november a je tma. Čo robiť, keď je tma rýchlejšia ako vy? Prídete domov a už len skonštatujete: „No zbohom, aká je tu tma!“ Zasvietite. A je po nej. Zhltlo ju svetlo.

A hoci svetlo mám rada, viac milujem to prirodzené – slnečné. Oprie sa do okien a ja zistím, aké lízance na nich mám. Čmuhy sú i na kredenci, na parapetnej doske, na obkladačkách. Lízance sú aj na sporáku a na podlahe. Tam sú po obvode aj chumáčiky prachu. Ba aj chlpy od psa. Pustím sa do upratovania.

Leštím, umývam, drhnem, behám s čistiacimi prostriedkami, hubkou, handrou, utierkou aj drátenkou – vdychujem savo aj iné „vône“ a káva, ktorú som si asi pred hodinou uvarila, je už studená. Prestala voňať. Cítim iba Pulirapid a Domestos. To nevadí. Vypijem kávu studenú. „Budem krajšia,“ vravím si. No povedzte, môže byť žena krajšia, než keď upratuje, varí, perie, vysáva, zametá, zmetá, žehlí, sprchuje, triedi, skladá, vyhadzuje, umýva, zmýva a leští? Nemôže. Vtedy – v plnom nasadení, s energiou, čo sa rovná perpetu mobile, bez toho, že by jedla, pila, dýchala, je najdokonalejšou bytosťou tohto sveta. Najkrajšou a najšikovnejšou v celom vesmíre.

A tak sa cítim i ja. Ako najpotrebnejšia bytosť modrej planéty. Keď potom zapnem rúru, ktorú som predtým vyčistila Pulirapidom, kurča i koláče, ktoré v nej upečiem, majú rovnakú chuť i vôňu. Len tvarovo sú rôzne. To nevadí. Dobrý úmysel aj skutok tu bol.

No a keď sa ešte pustím do prepchávania sifónu a nasypem do výlevky drobné biele granulky a zalejem ich vriacou vodou, nastane prudká reakcia, výbuch, para a smrad. To všetko je plné vášne – bublanie v potrubí mi znie krajšie ako Čajkovského b mol.

Večer som tiež na mol. Nie z alkoholu, lež z tej všetkej krásy a adrenalínu z luxovania. Mám dobrý pocit. Ale!

Vonku je tma. Čo robiť, keď je rýchlejšia ako ja? Som doma. Mám zažaté svetlo, všetko je čisté, ale vonku som v ten deň ešte nebola. Mám kyslíkový deficit, akože sa volám Dusíková. Obliekam sa, zhasínam a zamykám. Už nevidím tú vyligotanú domácnosť a nádheru. Vychádzam na ulicu. Zhltla ma tma. Bože, ako je tu dobre, konečne dýcham čerstvý vzduch. Už-už som si myslela, že sa z tej domácej chémie aj ja rozpustím. Odpadnem. Udusím. A tma bude navždy. Niečo pri uchu mi vyzváňa. Žeby budík? Zobudím sa. Je tma. Je ráno… mala by som vstávať. Precitám. To bol strašný sen!

A vtedy mi cvrnkne v mobile akási správa. Píše sa v nej: „Milé dámy. Vy, čo sa pachtíte s predvianočným upratovaním, uvedomte si, že 24. 12. chodí Ježiško, nie kontrola z hygieny!“

Viera Dusíková

Najnovšie správy

Nový piešťanský primátor Peter Jančovič sa v piatok 6. decembra na ustanovujúcom zastupiteľstve v kine Fontána ujal svojho postu už…
  • 11.12.2018, 09:00
  • Piešťany / Spravodajstvo
Nový piešťanský primátor Peter Jančovič sa v piatok 6. decembra na ustanovujúcom zastupiteľstve v kine Fontána ujal svojho postu už…
  • 11.12.2018, 12:00
  • Piešťany / Spravodajstvo
Dnes je utorok 11. decembra. Tento deň je Medzinárodným dňom vysielania pre deti a Medzinárodným dňom hôr. Meniny má Hilda.
  • 11.12.2018, 08:00
  • Dobré ráno, Piešťany! / Spravodajstvo
Škodu, ohrozenie majetku, no najmä starosti a pokazený deň narobil vandal prevádzkovateľovi jedného z obchodíkov na piešťanskom Kolonádovom moste. Rozbil…
  • 10.12.2018, 18:00
  • Piešťany / Spravodajstvo
Štvrtok, 31. september 2017
Meniny má Noro, zajtra Drahoslava