Komentár: Ako sfunkčniť mestské komisie

Prvý vraj presadzuje Michal Fiala, niekdajší člen združenia Spoločne pre Piešťany (SpP), ktorý sa snaží zakonzervovať kreovanie mestských odborných komisií, aké pred štyrmi rokmi vymyslel Tomáš Hudcovič. To znamená, že členom komisie by bol len jediný poslanec, a to v pozícii jej predsedu, a zvyšok osadenstva by bol vytvorený z radov verejnosti.

Druhý názorový prúd je podstatne pragmatickejší a presadzuje názor, že v komisiách má mať síce priestor aj verejnosť, ale všetci sedemnásti poslanci by sa mali do nich podľa svojej civilnej odbornosti začleniť.

Vysvetlime si preto, čo sa skrýva pod pojmom mestská odborná komisia a ako pracuje. Princíp je jednoduchý. Vedenie radnice pripraví materiály k jednotlivým bodom programu zastupiteľstva. Tieto ale najskôr predrokovávajú odborné komisie.

Tie sú z hľadiska problematiky zväčša zadeľované na rokovanie komisií podľa ich odbornosti. Napríklad, ak ide o mestskú investíciu do stavby či rekonštrukcie cesty, primárne sa ňou zaoberá stavebná komisia, ale z hľadiska dopadov na životné prostredie aj komisia pre životné prostredie.

Komisie na svojom rokovaní problematiku preberú a príjmu uznesenie, kde projekt podporia, prípadne vyjadria pripomienky. Takéto odporúčanie či námietka sa stane súčasťou písomného návrhu uznesenia pre mestskú radu a zastupiteľstvo. Čiže – komisie o ničom nerozhodujú, ale len radia či vyjadrujú názor.

V roku 2014 si dnes už rozpadnuté politické hnutie SpP vydupalo model personálneho zloženia komisií, v ktorom mal byť členom, a to v pozícii jej predsedu, len jeden poslanec. Zvyšok komisie mal byť tvorený akýmisi odborníkmi z radov obyvateľov mesta. A čo si SpP zaumienilo, to si svojimi jedenástimi hlasmi v 21-člennom zastupiteľstve v decembri v roku 2014 aj presadilo.

A tento populistický krok SpP po získaní poslaneckých mandátov priniesol spochybnenie činnosti mestských komisií, ale aj ich znefunkčnenie takmer okamžite.

Ako prvý dôvod spochybnenia a straty dôvery u zvyšku poslancov bolo kreovanie odbornej verejnosti, nakoľko tú nominoval do komisií samotný predseda SpP Tomáš Hudcovič. Na základe akých kritérií, to poslancom ani verejnosti nikdy nevysvetlil.

Druhý a ešte väčší problém nastal vo funkčnosti komisií. Po prvotnej eufórii záujem členov komisií z radov verejnosti zúčastňovať sa rokovania dramaticky poklesol. To malo za dôsledok, že najväčším trápením predsedov komisií z radov poslancov bolo získať prítomnosť aspoň nadpolovičnej časti členov, aby vôbec mohli odhlasovať svoj program a začať oficiálne rokovať.

Dôkazom toho najväčšieho trápenia sa s účasťou odbornej verejnosti na rokovaniach bola komisia legislatívna a právna pod vedením jej predsedu T. Hudcoviča. Tá sa v uznášania schopnom počte nedokázala zísť ani v prípade prerokovávania mestskej legislatívy pripravenej na schválenie do zastupiteľstva či najdôležitejšieho dokumentu roka, mestského rozpočtu.

Populistické heslá o začlenení verejnosti do činnosti samosprávy dobre znejú, no ich realizácia naráža na viacero zásadných problémov. V prvom rade podľa akých kritérií a kto bude určovať, kto je na čo odborníkom?

V roku 2014 to bol Hudcovič. Bude v roku 2018 nové zastupiteľstvo pre výber členov komisií hľadať nového „vizionára“? Predstava o tom, kto ním bude, zatiaľ z rokovaní poslancov na verejnosť neprenikla.

Práca v komisiách je za symbolickú sumu. Jej členovia z radov verejnosti nemajú bez volebných mandátov komu skladať odpočet svojej práce na konci volebného obdobia. Ak ich to po čase prestane baviť, stratia sa v anonymite bežných obyvateľov mesta, tak ako sa z nej do komisie na základe nejasných kritérií zjavili. A predsedovi komisie ostane na krku opäť zasa zháňať niekoho nového do komisie, aby jej rokovanie nemalo hodnotu len priateľského posedenia pri káve.

To však neznamená, že účasť odborníkov v komisiách by nemala byť zabezpečená. Mali by však mať minimálne mandát od občianskych združení či športových asociácií. Aby za nimi niekto stál a neboli len hlasom samého seba, prípadne, ak svojou neprítomnosťou znefunkčnia činnosť komisie, mali by sa za to pred kým zodpovedať.

Čo sa týka jednotlivcov, ktorí majú čas, chuť, prípadne motív zúčastniť sa rokovania komisie, je aj taká možnosť. Rokovania sú pre verejnosť otvorené, a ak požiadajú o slovo a bol som toho očitým svedkom, že všetci predsedovia na vyjadrenie názoru obyvateľom mesta vždy vytvorili priestor.

Na ustanovujúcom zastupiteľstve sa komisie zrejme vytvoria a možno sa odhlasuje aj ich personálne zloženie. Poslanci by sa však mali vyvarovať populizmu spred štyroch rokov, ktorý nič nevyriešil a činnosť komisií zásadným spôsobom na dlhé roky znefunkčnil.

Angažovanej verejnosti tiež treba z úst poslancov jasne vysvetliť, že komisia nie je nástrojom výkonnej moci, tým je v zmysle zákona o samosprávach zastupiteľstvo a primátor. Komisia nie je ani kontrolným nástrojom výkonu moci. Tým je v zmysle rovnakého zákona mestský kontrolór či verejný prístup na rokovanie komisií, mestskej rady alebo zastupiteľstva.

Mestská komisia je len poradný orgán. A aby jej rady boli orgánmi výkonnej moci akceptované, musí mať silný politický, ale aj spoločenský mandát a hlavne k tomu úmernú autoritu. Inak to dopadne katastrofou tak ako za posledné štyri roky.

Jozef Vojčiniak