Seniorka dobrovoľníčkou v Lurdoch

  • Kultúra a spoločnosť / Reportáž
  • 18. novembra 2018, 12:00

Milí seniori, máte niekedy pocit, že už ste dobrí akurát do starého železa? Omyl. Ste v najlepšom veku, keď môžete zúročiť všetko, čo ste sa naučili, čo vám bolo dané a za čo ste niekedy možno aj draho zaplatili. Stačí vám mať len troška odvahy a chuť. Inšpirujte sa príbehom našej čitateľky Márie Janíkovej, ktorá sa vybrala do ďalekých francúzskych Lúrd, kde sa zapojila do dobrovoľníckej činnosti. Všetko si vybavila sama a sama aj cestovala.

Mária Janíková (uprostred) medzi dobrovoľníčkami. © Mária Janíková

Ani presne neviem povedať, kde a kedy mi táto myšlienka prebehla hlavou. Predsa nebudem doma sedieť a neustále sa zaoberať myšlienkou, ako byť aspoň trocha užitočná, a nič pre to neurobiť. Prečo nezúročiť to, čo som sa v živote naučila. Fakt to nikomu netreba? No – keď v mojom okolí to nikoho nezaujíma a nikto ma nepotrebuje – tak idem ďalej. Sadám za počítač a hľadám, čo, kde a kam. Začnem sa prehrabávať v dobrovoľníckej činnosti, čo mi napadne ako prvé. Hoci s dobrovoľníctvom nemám veľké skúsenosti, rozum mi hovorí, že nejaké mám, cestovanie ma veľmi baví, nemám žiadne problémy, a tak pokračujem v hľadaní.

Vyberám niekoľko destinácií a pri jednej som v momente rozhodnutá. Hlavná podmienka, že berú aj seniorov do 75 rokov. A je rozhodnuté. Volám priateľke, tá ma s nadšením povzbudzuje, a tak sa začína moja cesta za bezplatnou dobrovoľníckou prácou. V čom by to malo spočívať, nemám ani tušenia, ale pokračujem. Vypisujem prihlášku ani všetkému dobre nerozumiem, ale niečo mi hovorí – choď do toho. A tak po internete všetko odosielam a čakám. Mesiac, dva bez odpovede. Hovorím si, asi im nevyhovujem. Pomaly strácam nádej a zrazu v poštovej schránke list (annonce de stage), v ktorom mi oznamujú, že ma prijímajú ako dobrovoľníčku na jeden mesiac do Accueil Marie Sain Frai Lourdes.

Massabielska jaskyňa – miesto zjavenia Panny Márie – vo francúzskych Lurdoch.

Prvý najdôležitejší krok urobený a ja zasa dumám, ako sa tam dopraviť? Cez Paríž nechcem letieť, predsa sa nebudem stresovať, a zo všetkých možností je najlepšia i cenovo dostupná ponuka Krakow-Lourdes.

Pri prílete do Lúrd vás, samozrejme, nikto nečaká. Veď sa tu premelie ročne okolo osemtisíc dobrovoľníkov. Keby každého čakali, nič iné by nerobili. A zasa musíš použiť všetko, čo vieš a pomôcť si, ako vieš.

Oslovujem dvoch mladých ľudí, či náhodou nemajú cestu do Lúrd, a vysvetľujem im, že idem pracovať ako dobrovoľníčka a potrebujem sa tam dostať z letiska Tarbes. Odpoveď znie, vraj nemajú, ale keď ja idem pomáhať, aj oni mne pomôžu. A tak si urobia zachádzku a vyložia ma na ulici Bernadette Soubirous. Pretože je už skoro desať hodín večer, obzerám sa dookola a stojím presne pred mojou nemocnicou. A tu z kostola vychádza sestrička, ktorá berie telefón, niekam zavolá a v priebehu piatich minút som už aj ubytovaná. Izba skromná, ale čistá. Ubytovanie sa, samozrejme, platí, ale v cene sú aj kontinentálne raňajky (chlebík, maslo, džem). O ostatnú stravu sa musíte postarať sami. Po týždni mi ponúkajú dve možnosti stravovania, a to v zariadení Ave Maria alebo Saint Michele. Tento servis, ako vravia Francúzi, trvá väčšinou týždeň. V tom je aj program, ktorý pripravilo Hospitalite Notre Dame de Lourdes, Service Sainte Bernadette Formation. Ten treba rešpektovať a každý deň sa zúčastniť na jednej z pripravených aktivít. Ja sa stávam raritou, lebo ma označujú – tá, čo je tu viac ako tri týždne.

Púť vozičkárov spolu s dobrovoľníkmi.

Prvá práca sa začína hneď na druhý deň. Samozrejme, začiatočníci ako ja začínajú od umývania riadu. No nie som tu sama. Spolu so mnou sú tu Filipínky, Talianky, Američanky a jedna Slovenka. Neustále vysvetľujem, že som Slovenka, nie Slovinka. Smiechu je veľa, pretože počuť rôzne jazyky, a sem-tam sa stane, že niečo skomolíme, tak sa na tom aj zasmejeme.

Potom už dostávam dôležitejšiu prácu, ale to len z môjho pohľadu, a veľmi sa teším, že môžem slúžiť druhým, ktorí to naozaj potrebujú. Som tu šťastná a veľmi ma to napĺňa.

Lurdy sú jedno úžasné miesto na juhu Francúzska a každému, kto pocíti takúto túžbu pomáhať druhým, prajem, aby to aspoň raz v živote skúsil alebo sa o to aspoň pokúsil.

(mj/vd)

Hotel – nemocnica pre chorých, kde seniorka pracovala.
163 Shares

Najnovšie správy

Dnes je piatok 23. augusta. Tento deň je Európskym dňom obetí stalinizmu a nacizmu a Medzinárodným dňom spomienky na obchod…
  • 23.08.2019, 00:00
  • Dobré ráno, Piešťany!
Rozbitý chodník, hrbole a špina. Chodník na Ulici Andreja Hlinku v Piešťanoch vedúci z autobusovej a železničnej stanice do centra…
  • 23.08.2019, 07:51
  • Reportáž / Piešťany
piatok, 23. august 2019
Meniny má Filip, zajtra Bartolomej