Piešťany za dvadsať rokov vyrástli na moderné mesto

  • História
  • 10. novembra 2018, 14:00

Balneologické múzeum Imricha Wintera verejnosti predstavilo výstavu s názvom Zrod moderných Piešťan pri príležitosti stého výročia vzniku Československa, ktoré sme si pripomenuli v októbri.

Život za prvej republiky pulzoval aj na terase kaviarne Srdiečko na dnešnej Pribinovej ulici. © archív Balneologického múzea

Historik Andrej Bolerázsky zostavil vo Vile dr. Lisku unikátnu výstavu historických fotografií i rôznych artefaktov zo zbierky múzea, ktoré pripomínajú nielen zrod Piešťan za éry, keď v meste pôsobila firma Alexander Winter a synovia, ale aj zrod prvej spoločnej republiky Čechov a Slovákov. Za dvadsať rokov tejto éry sa Piešťany rýchlym tempom menili na moderné kúpeľné mesto s liečebnými domami na nábreží Váhu, ale aj s hotelmi, obchodmi, kaviarňami a infraštruktúrou. Piešťany mali kanalizáciu, vydláždené chodníky a cesty, poskytovali komfort na tú dobu nevídaný.

Vývoj v Piešťanoch v medzivojnovom období najviac ovplyvňovali kúpele, najväčší podnik a zamestnávateľ. Významnú spoločenskú i politickú úlohu zohrala rodina nájomcov kúpeľov Winterovcov, nástupcovia zakladateľa firmy Alexandra Wintera – jeho synovia Ľudovít a Imrich. Pôvodne židovská rodina v roku 1907 konvertovala na katolícku vieru.

Na nábreží Váhu vyrastali liečebné domy ako huby po daždi.

Ľudovít Winter bol v rokoch 1919-1935 predsedom Zväzu slovenských kúpeľov. Spolu s hlavným notárom Antonom Kajlichom, dekanom Alexandrom Šindelárom, neskorším starostom, a ďalšími spolupracovníkmi sa zaslúžil o zveľadenie Piešťan -úpravu a vyasfaltovanie ulíc, chodníkov a námestí, vybudovanie vodovodu a kanalizácie, reguláciu Váhu.

Realizácia projektov zmenila podobu Piešťan. Spomeňme aspoň najvýznamnejšie stavby z tohto obdobia: budovu Kúpeľnej komisie (1925), Masarykovu meštiansku školu (1926), vojenské letisko (1927), nový Obecný dom (1929-1930) a oproti nemu Okresný úrad (1937), Poštový a telegrafný úrad (1932) a dva mosty cez Váh – Krajinský a Kolonádový (1930-1933). V priestore nábrežnej časti parku medzi kúpeľnou kaplnkou a Grand hotelom Royal bolo postavených šesť penziónov.

Poštový a telegrafný úrad patrí medzi najvýznamnejšie stavby 20. storočia.

Tri realizované stavby, jeden neuskutočnený návrh a ktovie ešte koľko iných aktivít sa v Piešťanoch spája s menom jedného z klasikov slovenskej architektonickej tvorby 20. storočia – národného umelca, akademika, vysokoškolského profesora Emila Belluša. Týmito stavbami sú Poštový a telegrafný úrad na rohu ulíc Poštová a Kukučínova (1929-1931), promenádny Kúpeľný (Kolonádový, Sklený, Krytý) most spájajúci mesto s Kúpeľným ostrovom (1931-1933) a budova Okresného úradu (1936-1937), neskôr upravená na školu) na dnešnom Námestí SNP.

Neuskutočneným zostal návrh na rodinný dom s ateliérom maliara Martina Benku (1935), ktorý mal byť jedným z domov Jankom Alexym vysnenej umeleckej kolónie.

Špecifický fenomén piešťanskej secesie, spätý s tvorbou dvojice budapeštianskych architektov Henrika Böhma a Armina Hegedűsa, predstavujú kúpeľný hotel Thermia Palace, balneoterapia Irma, hotel Lipa, kúpeľný dom Pro patria, Vila Alexander i pavilón donedávna rovnakého mena, prestavby hotela Zelený strom, Kúpeľného hotela aj asanovaného Kúpeľného divadla – kina Hviezda – to všetko sú ich návrhy, ktoré sa materializovali. Obaja architekti-spoločníci spolupracovali so širokým kolektívom schopných špecialistov, konštruktérov, výtvarných umelcov, umeleckých remeselníkov, všakovakých dodávateľov. A takto by sme mohli vypočítavať celý rad stavieb, liečebných domov, ktoré sa nachádzajú na nábreží Váhu či v centre mesta.

Andrej Bolerázsky upriamil pozornosť verejnosti aj na budovu Červenej veže, dielo z dielne architekta Gejzu Gerendaya. Ten sa v dvadsiatych rokoch 20. storočia podieľal i na realizácii viacerých domov. Spomenieme Scheimovitzov dom na Beethovenovej ulici, sanatórium dr. Öst(e)reichera na Winterovej, domov pre stavebníkov Dr. Adlera a Komlósa na Teplickej, dom Ž. Kohna na Nitrianskej, dom J. Justovej na Rázusovej ulici, dom Š. Poláka na rohu Kukučínovej a Royovej, dom Reichmanna na rohu Šafárikovej a Štúrovej, Vilu dr. Šolta (dnes Vila dr. Lisku) na rohu Štefánikovej a Štúrovej či evanjelickú faru Pod Párovcami. Gejzu Gerendaya vraj Piešťanci nazývali „Pán architekt“.

Pretože nie je možné vymenovať všetky stavby, ktoré v tom čase v Piešťanoch vznikali, zájdite na výstavu a poprezerajte si naozaj unikátnu zbierku fotografií, dokumentov či artefaktov. Medzi exponátmi nájdete aj také, ktoré doteraz neboli publikované. Výstavu môžete uvidieť do 28. novembra.

(vd)

Andrej Bolerázsky predstavil výstavu Zrod moderných Piešťan.
180 Shares

Najnovšie správy

Dnes je utorok 11. decembra. Tento deň je Medzinárodným dňom vysielania pre deti a Medzinárodným dňom hôr. Meniny má Hilda.
  • 11.12.2018, 08:00
  • Dobré ráno, Piešťany! / Spravodajstvo
Nový piešťanský primátor Peter Jančovič sa v piatok 6. decembra na ustanovujúcom zastupiteľstve v kine Fontána ujal svojho postu už…
  • 11.12.2018, 09:00
  • Piešťany / Spravodajstvo
Nový piešťanský primátor Peter Jančovič sa v piatok 6. decembra na ustanovujúcom zastupiteľstve v kine Fontána ujal svojho postu už…
  • 11.12.2018, 12:00
  • Piešťany / Spravodajstvo
Škodu, ohrozenie majetku, no najmä starosti a pokazený deň narobil vandal prevádzkovateľovi jedného z obchodíkov na piešťanskom Kolonádovom moste. Rozbil…
  • 10.12.2018, 18:00
  • Piešťany / Spravodajstvo
Štvrtok, 31. september 2017
Meniny má Noro, zajtra Drahoslava