Piešťany za dvadsať rokov vyrástli na moderné mesto
Balneologické múzeum Imricha Wintera verejnosti predstavilo výstavu s názvom Zrod moderných Piešťan pri príležitosti stého výročia vzniku Československa, ktoré sme si pripomenuli v októbri.
Historik Andrej Bolerázsky zostavil vo Vile dr. Lisku unikátnu výstavu historických fotografií i rôznych artefaktov zo zbierky múzea, ktoré pripomínajú nielen zrod Piešťan za éry, keď v meste pôsobila firma Alexander Winter a synovia, ale aj zrod prvej spoločnej republiky Čechov a Slovákov. Za dvadsať rokov tejto éry sa Piešťany rýchlym tempom menili na moderné kúpeľné mesto s liečebnými domami na nábreží Váhu, ale aj s hotelmi, obchodmi, kaviarňami a infraštruktúrou. Piešťany mali kanalizáciu, vydláždené chodníky a cesty, poskytovali komfort na tú dobu nevídaný.
Vývoj v Piešťanoch v medzivojnovom období najviac ovplyvňovali kúpele, najväčší podnik a zamestnávateľ. Významnú spoločenskú i politickú úlohu zohrala rodina nájomcov kúpeľov Winterovcov, nástupcovia zakladateľa firmy Alexandra Wintera – jeho synovia Ľudovít a Imrich. Pôvodne židovská rodina v roku 1907 konvertovala na katolícku vieru.
Ľudovít Winter bol v rokoch 1919-1935 predsedom Zväzu slovenských kúpeľov. Spolu s hlavným notárom Antonom Kajlichom, dekanom Alexandrom Šindelárom, neskorším starostom, a ďalšími spolupracovníkmi sa zaslúžil o zveľadenie Piešťan -úpravu a vyasfaltovanie ulíc, chodníkov a námestí, vybudovanie vodovodu a kanalizácie, reguláciu Váhu.
Realizácia projektov zmenila podobu Piešťan. Spomeňme aspoň najvýznamnejšie stavby z tohto obdobia: budovu Kúpeľnej komisie (1925), Masarykovu meštiansku školu (1926), vojenské letisko (1927), nový Obecný dom (1929-1930) a oproti nemu Okresný úrad (1937), Poštový a telegrafný úrad (1932) a dva mosty cez Váh – Krajinský a Kolonádový (1930-1933). V priestore nábrežnej časti parku medzi kúpeľnou kaplnkou a Grand hotelom Royal bolo postavených šesť penziónov.
Tri realizované stavby, jeden neuskutočnený návrh a ktovie ešte koľko iných aktivít sa v Piešťanoch spája s menom jedného z klasikov slovenskej architektonickej tvorby 20. storočia – národného umelca, akademika, vysokoškolského profesora Emila Belluša. Týmito stavbami sú Poštový a telegrafný úrad na rohu ulíc Poštová a Kukučínova (1929-1931), promenádny Kúpeľný (Kolonádový, Sklený, Krytý) most spájajúci mesto s Kúpeľným ostrovom (1931-1933) a budova Okresného úradu (1936-1937), neskôr upravená na školu) na dnešnom Námestí SNP.
Neuskutočneným zostal návrh na rodinný dom s ateliérom maliara Martina Benku (1935), ktorý mal byť jedným z domov Jankom Alexym vysnenej umeleckej kolónie.
Špecifický fenomén piešťanskej secesie, spätý s tvorbou dvojice budapeštianskych architektov Henrika Böhma a Armina Hegedűsa, predstavujú kúpeľný hotel Thermia Palace, balneoterapia Irma, hotel Lipa, kúpeľný dom Pro patria, Vila Alexander i pavilón donedávna rovnakého mena, prestavby hotela Zelený strom, Kúpeľného hotela aj asanovaného Kúpeľného divadla – kina Hviezda – to všetko sú ich návrhy, ktoré sa materializovali. Obaja architekti-spoločníci spolupracovali so širokým kolektívom schopných špecialistov, konštruktérov, výtvarných umelcov, umeleckých remeselníkov, všakovakých dodávateľov. A takto by sme mohli vypočítavať celý rad stavieb, liečebných domov, ktoré sa nachádzajú na nábreží Váhu či v centre mesta.
Andrej Bolerázsky upriamil pozornosť verejnosti aj na budovu Červenej veže, dielo z dielne architekta Gejzu Gerendaya. Ten sa v dvadsiatych rokoch 20. storočia podieľal i na realizácii viacerých domov. Spomenieme Scheimovitzov dom na Beethovenovej ulici, sanatórium dr. Öst(e)reichera na Winterovej, domov pre stavebníkov Dr. Adlera a Komlósa na Teplickej, dom Ž. Kohna na Nitrianskej, dom J. Justovej na Rázusovej ulici, dom Š. Poláka na rohu Kukučínovej a Royovej, dom Reichmanna na rohu Šafárikovej a Štúrovej, Vilu dr. Šolta (dnes Vila dr. Lisku) na rohu Štefánikovej a Štúrovej či evanjelickú faru Pod Párovcami. Gejzu Gerendaya vraj Piešťanci nazývali „Pán architekt“.
Pretože nie je možné vymenovať všetky stavby, ktoré v tom čase v Piešťanoch vznikali, zájdite na výstavu a poprezerajte si naozaj unikátnu zbierku fotografií, dokumentov či artefaktov. Medzi exponátmi nájdete aj také, ktoré doteraz neboli publikované. Výstavu môžete uvidieť do 28. novembra.
(vd)