Podoby džezu

  • Kultúra a spoločnosť / Rádio Piešťany
  • 27. októbra 2018, 18:00

Milí priatelia džezu a dobrej hudby, čaká nás týždeň, v ktorom sa patrí myslieť na našu históriu viac než inokedy. Blíži sa deň výročia vzniku Československej republiky. Uplynulo sto rokov odo dňa, keď si dva národy otvorili dvere k vlastnej svojbytnosti a samostatnosti v spoločnom štáte.

Babic
Ján Babič (Autor: apt)

Pred týmto dňom bol český a slovenský národ pojmom nie veľmi známym. Úroveň vývoja techniky, dopravy, vzdelávania bola v porovnaní s inými územiami vtedajšieho impéria veľmi nízka. Zmena tejto situácie sa ani nečrtala, skôr naopak – možno hovoriť o zvyšovaní národnostného útlaku. Najmä slovenský národ dostával málo možností na rozvíjanie kvality života. Tieto skutočnosti a politická situácia viedli odvážnych a múdrych k riešeniu, ktoré vyústilo k zápisu do svetových dejín a politickej mapy Európy. Vznikol nový štát založený na medzinárodne rešpektovaných základoch. Dva národy, schopné veľmi rýchlo dorovnať rozdiely na úroveň susedných štátov a za dvadsať rokov ich spoločnej existencie sa zaradiť medzi špičkové európske štáty svojou ekonomikou, priemyslom, kultúrou, vzdelanosťou. Dva národy a s nimi príslušníci národnostných menšín žijúce na území Československej republiky si vyslúžili rešpekt celej Európy. Nasledovalo obdobie, keď mocenský zápas dvoch totalitných režimov utlmil akýkoľvek spoločenský rozvoj a relativizoval morálku. Až do chvíle, keď sme sa stali opäť slobodnými. Slobodnými až tak, že sme dovolili zrevidovať historické udalosti a poprieť i filozofiu kráľa Svätopluka. Podľa známeho „rozdeľ a panuj“ sa bez súhlasu obyvateľov skončila éra spoločného štátu Čechov a Slovákov. Nepochopiteľnou sa mi zdá skutočnosť, že 28. október nie je štátnym sviatkom národa, ktorý práve v tento deň pred sto rokmi získal svoju historickú a právnu svojbytnosť. Našťastie, kalendár je vnímavejší a spravodlivejší než my sami… a určil deň výročia najväčšieho sviatku našej novodobej histórie na nedeľu. Tento deň venujem spomienke na Tomáša Garrigue Masaryka, Milana Rastislava Štefánika a všetkých československých legionárov.

Podoby džezu v nedeľu 28. októbra budú slávnostné. Džez sa v Československu hral od 30. rokov a pri troche neskromnosti mal George Gershvin svoj umelecký proťajšok v osobe geniálneho Jaroslava Ježka. Prešli sme „bez straty kvetinky“ aj érou veľkých orchestrov v účinkovaní orchestrov R. A. Dvorského, Karla Vlacha alebo Gustava Broma. Swingové obdobie malo na Slovensku svojich šíriteľov a v kaviarňach sa hrala kvalitná hudba. Americké skladby s českým či slovenským textom sa udomácnili a považovali sa za „naše“. V čase totality sa hral džez aj napriek nedostatku informácií a kontaktu so svetom. Spolupráca českých a slovenských hudobníkov na znak protestu dokonca zintenzívnila. Toto obdobie výstižne charakterizuje označenie „džez za železnou oponou“ a vyprodukovalo viacero osobností, ktoré sa stali svetovými pojmami. Jan Hammer, Miroslav Vitouš, Jiří Mráz, Jan Konopásek, Laco Déczi a mnoho ďalších celosvetovo ovplyvnili vývoj džezu, čím vstúpili do histórie a výrazne pozdvihli úroveň českého a slovenského džezu. Dnes je neustále viacero našich umelcov v zahraničí, konkrétne v USA, a spolupracuje s tamojšími džezmenmi. Československý džez má svojich velikánov a o nich bude v nedeľu reč.

Na stretnutie pri relácii Podoby džezu na Rádiu Piešťany v nedeľu o 20. hodine sa teší vám a džezu verný Jano Babič.

Najnovšie správy

Rozbitý chodník, hrbole a špina. Chodník na Ulici Andreja Hlinku v Piešťanoch vedúci z autobusovej a železničnej stanice do centra…
  • 23.08.2019, 07:51
  • Reportáž / Piešťany
Dnes je piatok 23. augusta. Tento deň je Európskym dňom obetí stalinizmu a nacizmu a Medzinárodným dňom spomienky na obchod…
  • 23.08.2019, 00:00
  • Dobré ráno, Piešťany!
piatok, 23. august 2019
Meniny má Filip, zajtra Bartolomej