Do boja o primátorské kreslo sa zapojil i priaznivec extrémizmu

Miroslav Juriš kandidoval aj v minuloročných krajských voľbách za župného poslanca. Avšak vtedy za stranu Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS). Poslancom v Trnavskom samosprávnom kraji sa chcelo stať 251 kandidátov. Juriš získal 979 hlasov, umiestnil sa na 175. mieste a do 40-členného poslaneckého zboru sa nedostal.

Podobné názvom, rovnaké základňou

Podobnosť názvov strán, čiže tej, za ktorú Juriš kandidoval v župných voľbách, a tej, za ktorú kandiduje v súčasnosti, nie je náhodná. Ľudová strana Pevnosť je záložná strana Mariána Kotlebu pre prípad, že mu najvyšší súd stranu Kotleba – ĽSNS zruší. A tak sa dá predpokladať, že čím väčšia hrozba zrušenia zatiaľ parlamentnej strany bude, tým viac jej členov prestúpi do Kotlebovej záložnej strany Pevnosť.

To však nie sú jediné verejne dostupné informácie o primátorskom kandidátovi Jurišovi. Jeho profil na sociálnej sieti pod vlastným menom je pomerne čerstvý a vznikol až po oznámení kandidatúry na primátora. To však neznamená, že by sa komunikácii vo virtuálnom svete internetu vyhýbal. Na tento účel používa meno Miroslav Volkov.

Miroslav Volkov či Miroslav Juriš?

Juriša sme sa preto opýtali, z akého dôvodu sa na sociálnej sieti ukrýva pod cudzím menom.

„Keď som profil s menom Miroslav Volkov zakladal, bolo to okolo roku 2010, možno aj skôr. Vtedy bola iná doba, politiku som neriešil, myslel som si, že ono to nejako len pôjde vpred. Boli sme vtedy taká komunita, čo sa zaujímala o históriu, hlavne keltský starovek. Volkov nie je odvodené od vlkov po rusky, ale od Volcae Tectosagii, keltského kmeňa kedysi obývajúceho slovenskú zem. Každý sme si vtedy dali nejaké meno, iné ako vlastné, odkazujúce na tú dobu. Vtedy sme boli na sociálnej sieti len pre zábavu. A potom mi už FB nedovolil zmeniť priezvisko na vlastné, meno ešte áno,“ zdôvodnil nám M. Juriš.

Práve na Jurišovu aktivitu pod cudzím menom poukázal najmä občiansky aktivista Ján Benčík vo svojich blogoch. Juriš alias Volkov nechal o sebe vo virtuálnom svete počuť aj v úvode tohto roka v súvislosti s februárovou vraždou novinára Jána Kuciaka a jeho priateľky Márie Kušnírovej, a spolu s ním aj jeho stranícki kolegovia z partaje Kotleba – ĽSNS.

V súčasnosti sa nitky tohto otrasného zločiny pomaly rozpletajú a naznačujú, že za vraždou mladej dvojice zrejme stojí naše rýdzo slovenské „podnikateľské“ prostredie.

Kuciak zločinec, Mazurek hrdina?

Kotlebovci však na rozdiel od polície či prokuratúry v tom mali „jasno“ úplne od začiatku a na jednej zo stránok na sociálnej sieti hlásiacej sa k oficiálnym predstaviteľom ĽSNS k vražde novinára a jeho priateľky zverejnili nasledovné stanovisko: „V podstate bol popravený medzinárodný zločinec, ktorý sa nabúral do osobných údajov, mailov a osobných bankových účtov, ktoré sú chránené zákonom. Pochopte, že Kuciak bol len biely kôň sorossoidných rozvratných fondov. Je aj video, ako bol uvedený do spoločnosti na CIA informačné toky. Robil lustráciu mailov, do ktorých sa nabúrala CIA a ktoré mu dodala CIA na dehonestáciu vybraných osôb. Každý novinár je nájomný žoldnier, zamestnaný v imperialistických vydavateľstvách, ktorý slúži záujmom imperialistických chlebodarcov, ktorí ho vlastnia, na dehonestáciu protivníkov, čo dokazuje aj skutočnosť, že mediálna prostitúcia vôbec neinformuje o politickom procese, ktorý práve prebieha s poslancom Mazurekom, ani o demonštrácii pred súdnou budovou Špeciálneho súdu v BB.“

Potom, ako sa na pod týmto statusom rozpútala diskusia, ktorá ich videnie vraždy J. Kuciaka odsúdila, stránka zo sociálnej siete zmizla.

Ak sa to nepáči, „prezliekajú kabáty“

To, že vie ĽSNS a ich priaznivci v prípade, ak hrozí problém s verejnou mienkou, urobiť doslova názorový kotrmelec, predviedol ešte vo februári aj súčasný piešťanský primátorský kandidát Miroslav Juriš alias Miroslav Volkov.

Na svojom profile fotokolážou v obrysoch mapy Slovenska spojil obete zákernej vraždy Jána Kuciaka a Martinu Kušnírovú so šéfredaktorom konšpiračného časopisu Tiborom Eliotom Rostasom, u ktorého urobila NAKA domovú prehliadku pre podozrenie zo šírenia rasovej nenávisti, a aj s Milanom Mazurekom, ktorý čelí na Špecializovanom trestnom súde v Banskej Bystrici obvineniu z hanobenia rasy. A k tejto fotokoláži doplnil text, ktorý mal navodzovať, že práve Rostas a Mazurek sú spolu so zavraždeným novinárom a jeho priateľkou symbolom slobody slova.

Takýto status súčasného kandidáta na piešťanského primátora sa tiež nestretol s pochopením verejnosti, a tak prišiel aj u neho názorový kotrmelec. Fotokoláž s fotkou zavraždených a dvojice podozrivých zo šírenia a podporovania rasizmu zo svojho profilu stiahol a zverejnil ospravedlnenie. „Keď som postol ďalej to foto v pondelok, bolo to pod emočným vplyvom, smrť mladých ma rozrušila – a politici ju spájali so slobodou slova,“ začína svoje „ospravedlnenie“ Miroslav Volkov alias Miroslav Juriš.

Ďalej v ospravedlňovaní konštatuje, že mieriť zbraňou na ženu s dieťaťom tak, ako to predviedol autor konšpiračného webu Tibor Rostas, za čo si vyslúžil aj pozornosť Národnej kriminálnej agentúry, mu nepríde správne, ale vyjadril aj nesúhlas s rečami poslanca národnej rady Miňa Mazureka (ĽSNS) v žilinskom rádiu, za čo je trestne stíhaný pred špecializovaným súdom v Banskej Bystrici.

Šport a vojna mu splývajú v jedno

Juriš, alias Volkov, má tiež zvláštne videnie športových udalostí a aj v tomto prípade je milovníkom „pozoruhodných“ fotokoláží. Na jeho profile na sociálnej sieti bolo možné zhliadnuť fotokoláž týkajúcu sa nedávnych majstrovstiev sveta vo futbale v Rusku, kde na dobovej fotografii porovnáva nemeckých fašistických vojakov v Rusku s rukami za hlavou počas druhej svetovej vojny s momentkou zo súčasnosti, na ktorej spínali ruky zo svojho neúspechu nemeckí futbalisti.

A keďže až hysterický odpor slovenských fašistov aj k turistom z arabského sveta je vo všeobecnosti známy, ktovie, čo by na takéto urážajúce statusy povedala napríklad významná kúpeľná klientela z nemecky hovoriaceho prostredia.

Je tak až zarážajúce, že človek z prostredia extrémistickej scény sa chce stať prvým mužom mesta, ktoré patrí k najmultikultúrnejším na Slovensku.

Jozef Vojčiniak