Otvorený list riaditeľovi Nemocnice A. Wintera

Dňa 2. júla o 13:30 som išla pešo do mesta a prepadol ma neznámy muž na bicykli. Pokúsil sa mi strhnúť kabelku z ľavého ramena, chcel mi ju ukradnúť. Stalo sa to na Stromovej ulici. Kabelku som nechcela pustiť z rúk, útočník ma kopol do ľavého ramena a ja som spadla na cestu. Kabelku mi vytrhol z rúk a odišiel na bicykli. Nakoniec prešiel po mne bicyklom. Utrpela som úraz – rozbitú hlavu, zlomenú kľúčnu kosť, zlomený krček lopatky i vretennú kosť.

Pomoc na Stromovej ulici mi poskytol mladý skaut Michal, ktorý privolal záchranku a políciu, za čo som mu veľmi vďačná. Prvé ošetrenie krvácajúcej hlavy mi urobil pán MUDr. Haring vo svojej ambulancii, srdečne Vám ďakujem za pomoc. Potom prišla polícia a neskôr záchranka. Polícia podľa môjho opisu útočníka rýchlo zadržala.

Záchranka ma odviezla do piešťanskej nemocnice, aj takto nečakane sa človek môže dostať do nemocnice. Na chirurgickom oddelení mi zašili hlavu, urobili potrebné vyšetrenia a strávila som v nemocnici tri dni ako pacientka. Pánovi primárovi MUDr. Šalgovičovi ďakujem za ústretovosť pri prijatí na jeho oddelenie.

Stráviť tento čas v piešťanskej nemocnici bolo pre mňa utrpenie. Na chirurgické oddelenie ma priviezli z ulice po úraze. Nemala som so sebou žiadne veci a ani toaletné potreby na pobyt v nemocnici, jedine zakrvavené šaty, v ktorých som utrpela zranenia. Nemala som pyžamo, uterák, župan, prezuvky, zubnú kefku, pastu, mydlo a hrebeň. Jednoducho, na pobyt v nemocnici som nebola pripravená. Jedna pani ošetrovateľka mi pomohla a na požiadanie mi priniesla nočnú košeľu a uterák.

Pre takéto prípady by nemocnica mala mať pohotovostný balíček, ktorý obsahuje potrebné veci na prvé dni pobytu v nemocnici. Čo v prípade, ak je pacient zahraničný turista a nemá mu kto priniesť osobné veci? Ja tiež nie som z Piešťan. Z nemocnice som nemala v čom odísť, tak mi tá istá ošetrovateľka požičala svoje náhradné oblečenie. Som jej za to nesmierne vďačná.

Nemocničný personál nenosí uniformy, nemá menovky a ani akú prácu vykonáva. Nevedela som, kto je lekár, zdravotná sestra ani ošetrovateľka. Bála som sa, keď do miestnosti vstúpila osoba v civilnom oblečení, nevedela som, kto to je. Bola som obeťou lúpežného prepadu, tak som sa stále bála.

Najhoršie to bolo so sociálnymi zariadeniami, kde na jednej chodbe chirurgického oddelenia bolo jedno WC pre ženy a mužov. Sprchy, to je osobitná kapitola, tam som mala strach postaviť sa na podlahu bosá. Staré, opotrebované dlaždice a obkladačky, ktoré sa už nedajú ani poriadne vyčistiť. Nestačí priestor iba vymaľovať pre zabezpečenie požadovanej hygieny.

Upratovanie na izbách, WC, sprchách a chodbách vykonávali pracovníčky v civilnom oblečení. Tieto pracovníčky servírovali aj jedlo a tiež roznášali jedlo na izby v tom istom odeve. Toto nie je prípustné z hygienických dôvodov. Aj pracovné pomôcky, ktoré používali pri práci, boli staré – zodraté mopy, ktoré vodu z podlahy nesajú, ale ju po nej aj s nečistotami a prachom rozmazávajú. V podlahách boli otvory (roztrhnuté linoleum), v ktorých sa zhromažďovala voda a tým starým tmavošedým mopom sa nedala odstrániť. Na podlahe sa trblietali kvapky rozotretej vody, teda nezostala suchá. Túto zlú situáciu je potrebné riešiť.

Tento stav v nemocnici je neudržateľný. Pán riaditeľ, zamysleli ste sa nad touto situáciou, ako pacient trpí počas pobytu vo vašej nemocnici? Priestory sú zastarané, nevhodné na účely nemocnice tak, ako to bolo v polovici minulého storočia. Piešťany by si zaslúžili novú modernú nemocnicu na odbornú starostlivosť o pacientov.

Takto je nemocnica predstavená verejnosti na vašej webovej stránke: „Sme všeobecná okresná nemocnica a vo svojom spádovom území poskytujeme zdravotnícke služby pre viac ako 80-tisíc obyvateľov. Vyše tridsať ambulancií, desať oddelení a odborné laboratóriá slúžia ľuďom tohto regiónu od narodenia po celý život. Ortopedické oddelenie v Piešťanoch vzniklo už v 1943 a z hľadiska nepretržitého fungovania patrí k najstarším na Slovensku.“

Je 21. storočie a isto sa veľa na tomto oddelení nezmenilo, hlavne čo sa týka miestnosti čakania na vyšetrenie.

Ing. Vilma Babicová, Hriňová, 2. 10. 2018