Mestské kultúrne stredisko oslávilo šesťdesiat rokov
Čas plynie rýchlejšie ako voda vo Váhu, a ak by sa dnes z večného spánku prebudil prvý z riaditeľov súčasného Mestského kultúrneho strediska v Piešťanoch, Anton Pastírik, nestačil by sa čudovať, že základy organizácie, ktorej pevné piliere pred šesťdesiatimi rokmi položil, odolali času, rôznym zmenám i podmienkam. Kultúra, ktorá v Piešťanoch bola, je a bude, kultivuje, umocňuje, premieňa a motivuje celé generácie ľudí.
Oslava 60. výročia vzniku mestského kultúrneho strediska (MsKS) sa konala v kine Fontána minulý pondelok za účasti hostí, tvorcov kultúrneho a spoločenského života a diania, ale aj tých, ktorí si kultúru v každej jej forme vážia, produkujú i užívajú. Koncertom ju oživila Szidi Tobias so svojou kapelou. Ocenenia tu prevzali mnohí vážení občania mesta spolupracujúci a spätí s touto ustanovizňou.
„Tento rok ubehlo už šesťdesiat rokov odo dňa, keď Rada Mestského národného výboru, konkrétne 14. augusta 1958, schválila zriadenie Kultúrneho a spoločenského strediska, priameho predchodcu MsKS. Svoju činnosť začalo v starom divadle v Gottwaldových, dnešných Beethowenových sadoch, a v rôznych prenajatých priestoroch,“ uviedla súčasná riaditeľka MsKS Marta Jurčová.
Na prvého riaditeľa Antona Pastírika si zaspomínal pre Piešťanský týždeň dnes už nebohý Kornel Duffek, bývalý riaditeľ MsKS a tiež šéfredaktor Revue Piešťany: „Napriek tomu, že bydliskom Antona Pastírika bola Bratislava, učarovalo mu kúpeľné mesto. Do piešťanského kultúrneho a spoločenského strediska, ktoré dnes poznáme ako mestské kultúrne stredisko, nastúpil v roku 1962 do funkcie referenta. Po príchode do mesta bol veľmi aktívny. V tom čase sa uvoľnila pozícia riaditeľa a Anton Pastírik mal jediný predpoklady na túto funkciu. Čoskoro sa ukázalo, že to bola veľmi šťastná voľba.“
Prvou métou novozvoleného šéfa, ktorý v kultúrnom stánku rozšíril počet zamestnancov až na 36, bolo založiť takzvaný informátor. Pastírik už vtedy vedel, že ak majú Piešťany organizovať podujatia, ľudia o nich musia vedieť a mať k dispozícii kontaktné informácie. Založil preto malý vreckový mesačník s názvom Kultúra v Piešťanoch. Časopis sa neskôr premenoval na Piešťany, v čiernobielom formáte A4 sa začal zaujímať aj o širšie dianie, nielen kultúru. Od roku 1990 už vychádzal pod názvom Revue Piešťany. Tí skôr narodení vedia, že titulky „revíčka“ plnili fotografi ako Anton Páldy, Milan Kupka a ďalší. Aktívnou redaktorkou bola i šéfka filmového klubu v Piešťanoch, Anna Páldyová. Autorov bolo veľké množstvo a časopis si odovzdávali ako vzácny poklad ďalšie generácie novinárov.
Od roku 1967 boli organizované výstavy Socha piešťanských parkov i Medzinárodné maliarske sympózium. Pastírik spojil piešťanských sochárov. Valér Vavro a Ladislav Ľudovít Pollák s bratislavským Alexandrom Trizuljakom začali vystavovať sochy v exteriéri. Výstavy boli úžasné. Prichádzali sem i veľkí, svetovo uznávaní umelci. Aj vďaka tomu sa Piešťany spomínajú vo všetkých materiáloch opisujúcich formovanie slovenskej moderny v 60. rokoch minulého storočia. Výtvarníci totiž prinášali do kúpeľného mesta svoje diela, konfrontovali myšlienky. Piešťany sa dostali do dejín slovenského výtvarného umenia.
Keďže Pastírik sa dobre poznal s velikánom slovenskej hudobnej tvorby Eugenom Suchoňom, založili spolu v kúpeľnom meste skladateľskú súťaž s názvom Cena mesta Piešťany. V porote sedeli významné mená slovenskej hudobnej kultúry, rozhodujúce o osude nádejných komponistov. V súťaži šlo o možnosť predviesť svoje diela na najbližšom ročníku Piešťanského festivalu.
Z veľkých kultúrnych podujatí, ktoré organizoval, prežil práve spomínaný Piešťanský festival. V tomto roku vstúpil už do svojho 63. ročníka, v skromnejšej podobe prežila aj Socha piešťanských parkov. Pastírik sa zaslúžil za výdatnej pomoci profesora E. Suchoňa o vybudovanie najvýznamnejšieho kultúrneho stánku v Piešťanoch, Domu umenia. Vyše štvrťstoročie sa totiž predstavenia uvádzali v sále hotela Slovan alebo pod holým nebom, v prírodnom amfiteátri. Mimochodom, keď je reč o Suchoňovi, málokto z Piešťancov vie, že náčrty prvej slovenskej národnej opery Krútňava vznikali v dome pri železnici na Vrbovskej ceste.
Dom sa nachádzal v areáli súčasných Služieb mesta Piešťany. Slúžil aj ako sídlo výrobne lízaniek, volali ho Paserínovec. Odtiaľ podnikal Suchoň svoje pešie cesty do mesta i kúpeľov.
V Piešťanoch od roku 1968 slúžila na kultúrne a výstavné účely i Malá scéna Ivana Krasku na dnešnej Ulici Alexandra Dubčeka. V súčasnosti sú tu učebne, v ktorých sa konajú prednášky, diskusné fóra a podobne. Je tu i divadelná sála pre 150 návštevníkov. Kedysi do týchto priestorov chodievali aj školáci na hodiny klavíra k učiteľke Feketeovej. Tam, kde je dnes čajovňa Medulienka, bol študentský klub, kde sa s obľubou konávali diskotéky.
Anton Pastírik, nepoučiteľný milovník nikotínu, pôsobil ako riaditeľ kultúrneho strediska do 31. júla 1986. Po troch rokoch nadsluhovania musel odísť do dôchodku, v pozícii ho vystriedal práve K. Duffek. „Poprosil ma, či by si mohol ešte usporiadať niektoré záležitosti zo sympózií a pracovať ako dôchodca. Samozrejme, súhlasil som,“ spomenul K. Duffek. Bohužiaľ, dlho si prácu popri dôchodku neužil. Skonal len šesť týždňov po opustení riaditeľskej stoličky. Počas jeho pôsobenia však Piešťany patrili k najkultúrnejším miestam na Slovensku. „Anton Pastírik sa stal legendou. V tom, čo v Piešťanoch začal, bolo i ťažko pokračovať. Dnešná kultúra už má iný charakter,“ dodal K. Duffek.
Ani on, ani ďalší riaditelia či poverení predstavitelia kultúry v Piešťanoch – Anna Galovičová, Zora Petrášová, Róbert Bača či Margita Knapová – neviedli túto organizáciu tak dlho a tak intenzívne, ako práve Pastírik. Od roku 2004 je riaditeľkou MsKS Marta Jurčová. Táto ustanovizeň je i v súčasnosti významnou kultúrnou inštitúciou, poslaním ktorej je organizovanie kultúrno-výchovných aktivít pre všetky vekové kategórie.
V pravidelných termínoch počas celého leta organizuje v Hudobnom pavilóne v mestskom parku pre širokú verejnosť populárne promenádne koncerty folklórnych, dychových, dixielandových, folkových či iných kapiel. Vo výstavnej sieni V starej lekárni na pešej zóne ponúka MsKS bohatý výber originálov z tvorby hlavne slovenských autorov. Návštevník má možnosť zakúpiť si olejomaľby, akvarely, grafiky, keramiku, sklo, šperky, výrobky z dreva a ďalšie artefakty.
Najnovším stánkom kultúry v meste je z pohľadu histórie Kultúrno-spoločenské centrum Fontána, ktoré je tiež súčasťou MsKS. Okrem viacúčelovej kinosály pre 260 až 380 návštevníkov sa v budove nachádza aj galéria, kde sa konajú pravidelné výstavy domácich i zahraničných autorov, takisto sobášna sieň, kde sa ročne uskutoční približne deväťdesiat sobášov. V priestoroch Fontány sa uskutočňujú rôzne koncerty, divadelné predstavenia, prehliadky amatérskych divadelných súborov, vystúpenia škôl, výchovné koncerty i výstavy. Pre svoju činnosť tu našli podporu i viaceré spoločenské organizácie a občianske združenia.
MsKS je organizátorom Otvorenia letnej kúpeľnej sezóny, filmových prehliadok Astrofilm a Eurotour, spoluorganizátorom Medzinárodného filmového festivalu Cinematic a národnej súťaže v aranžovaní a viazaní kvetov Victoria Regia. Ročne pripraví pre občanov mesta i návštevníkov Piešťan približne 180 podujatí v exteriéri alebo interiéri, napr. Pochovanie basy, Stavanie mája, Piešťanské hody pri Kostole sv. Štefana, Deň zdravia, Rozsvietenie vianočného stromčeka a mnohé ďalšie.
Kultúrne stredisko má v oblasti zabezpečovania kultúrneho života občanov Piešťan nezastupiteľnú úlohu. Svedčia o tom stovky návštevníkov promenádnych koncertov, filmových a divadelných predstavení, besied, prednášok na rôzne témy, výstav a ďalších podujatí.
Viera Dusíková
Ocenili predstaviteľov organizácií
Pri príležitosti 60. výročia založenia MsKS v Piešťanoch ocenili týchto predstaviteľov spoločenských a kultúrnych organizácií, inštitúcií a škôl:
Mária Šišková, Liga proti rakovine
Viera Mikulová, Liga proti reumatizmu
Božena Kršiaková, Slovenský zväz telesne postihnutých
Marta Valovičová, Slovenský zväz postihnutých civilizačnými chorobami
Ľubomír Madro, Združenie na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím
Margita Bernátová, OZ Hospic Matky Božej
Ján Pastorek, Charita sociálnej starostlivosti a služieb pre zrakovo postihnutých
Alžbeta Hinnerová, Slovenská únia proti osteoporóze
Jarmila Vavrová, Jednota dôchodcov na Slovensku
Jarmila Staneková, AkSen – aktívny senior
Ján Šicko, Denné centrum Rozmarín
Jarmila Fanová, Slovenský Červený kríž
Igor Haberern, Slovenská spoločnosť celiatikov
Hana Dupkaničová, riaditeľka Služieb mesta Piešťany
Edita Bjeloševičová, riaditeľka Domu umenia v Piešťanoch
Eva Stručková, riaditeľka Strednej odbornej školy záhradníckej Piešťany
Kamil Vavrinec, riaditeľ Základnej umeleckej školy v Piešťanoch, ocenenie prevzala jeho zástupkyňa Eva Bakitová
Ladislav Blaškovič, riaditeľ Hotelovej akadémie Ľ. Wintera v Piešťanoch
Anna Zálešáková, riaditeľka Združenej strednej školy obchodu a služieb v Piešťanoch
Alojz Majerník, predseda Výtvarného klubu pri MsKS Piešťany
Margita Galová, riaditeľka Mestskej knižnice Piešťany
Peter Gogol ako zástupca náčelníka prevzal ocenenie za mestskú políciu.