Kolonádový most uspel v ankete „naj“ stavba storočia
Výsledky ankety České a slovenské stavby storočia 1918 – 2018 sú už známe. Medzi piatimi víťaznými stavbami Slovenska sú až dve dominanty z nášho regiónu. Druhú priečku získal piešťanský Kolonádový most, na štvrtej sa umiestnila Štefánikova mohyla na Bradle. Víťaznou slovenskou stavbou sa stalo kúpalisko Zelená žaba v Trenčianskych Tepliciach.
Ani v rámci celkového rebríčka slovenských a českých stavieb sa Kolonádový most v konkurencii nestratil a v ankete získal šiestu pozíciu. Zelená žaba bola tretia a do desiatky „naj“ stavieb storočia sa dostalo aj Bradlo. Víťazom sa stal hotel a vysielač na vrchole Ješted v severných Čechách.
Anketu spustili na konci apríla, trvala do 15. septembra. Odbornou komisiou, zloženou zo zástupcov českých a slovenských asociácií a zväzov dlhodobo spätých s rozvojom stavebníctva, bolo vybraných celkom sto českých a slovenských stavieb. Za českú stranu to bolo 66 stavieb, za slovenskú 34.
Projekt České a slovenské stavby storočia si kládol za cieľ propagáciu úspechov českého a slovenského staviteľstva za uplynulých sto rokov. „Vhodným spôsobom tak dopĺňa oslavy vzniku samostatnej Československej republiky. Do projektu boli zaradené stavebné a architektonické diela s ohľadom na ich význam a prínos od roku 1918 do súčasnosti,“ uvádza na svojej stránke vyhlasovateľ ankety.
Medzi objekty zaradené do ankety patril v Čechách aj Pražský hrad, Salón republiky v Hradci Králové či Strahovský štadión. Na Slovensku druhá budova Matice slovenskej v Martine, hotel Palace v kúpeľoch Sliač, kúpalisko Zelená žaba v Trenčianskych Tepliciach a ďalšie. Vyhlasovateľmi ankety bola Česká komora autorizovaných inženýrů a techniků, Český svaz stavebních inženýrů, Slovenská komora stavebných inžinierov, Slovenský zväz stavebných inžinierov a SIA – Rada pro výstavbu ČR.
Národná kultúrna pamiatka Kolonádový most je najdlhším krytým mostom na Slovensku. Dielo architekta Emila Belluša patrí k vrcholom funkcionalistickej architektúry Slovenska. Stavbu realizovala firma Pittel a Brausewetter v rokoch 1930 – 1933. Umeleckú výzdobu skiel vytvoril Martin Benka.
Bohužiaľ, jeho súčasný stav je viac bradavicou ako ozdobou Piešťan. Poslednú väčšiu investíciu do jednej z jeho hlavných dominánt realizovali v roku 2013. Vtedy mesto z vlastných finančných prostriedkov v objeme 140-tisíc eur vymenilo osvetlenie a káblové rozvody. Súčasťou obnovy bolo aj dočasné statické zabezpečenie prestrešenia pešej časti mosta a náter fasád a stropov. Viac peňazí sa v mestskej kase nenašlo.
Avšak ešte v rokoch 2001 až 2006 sa robila diagnostika nosnej konštrukcie. Z jej záveru vyplynulo, že je ohrozená stabilita mosta následkom vyplavenia zeminy spod jeho pilierov. Most preto potrebuje minimálne zosilnenie základov a vyplnenie jám pod nim.
Súčasný technický stav je nepriaznivý. Zhoršuje sa stav nosnej konštrukcie, izolačná schopnosť vozovky je nefunkčná, nad promenádou je strešná krytina v dezolátnom stave. Kryt pešej zóny je tiež značne porušený dodatočnou montážou vstupných poklopov k cudzím zariadeniam a na celej nadstavbe je vidieť vplyv zanedbanej údržby.
Odhadovaná suma na celkovú rekonštrukciu mosta dosahuje hranicu takmer dvoch miliónov eur. Toľko prostriedkov však radnica nemá, a tak sa mesto už niekoľkokrát pokúšalo získať dotácie z eurofondov. Naposledy v tomto roku. Potvrdených však bolo len 150-tisíc eur, čo v žiadnom prípade nestačí prinavrátiť Kolonádovému mostu jeho pôvodnú krásu.
Jozef Vojčiniak
