Luciu Valovú podporia 3500 eurami

„K rýchlostnej kanoistike som sa dostala cez môjho brata, ktorý bol kedysi tiež úspešný kajakár. Keď som mala šesť rokov, prvýkrát som si sadla do kajaku a jazda na vode ma od začiatku bavila. Moji rodičia, ktorí založili v našej obci klub pre kajakárov a kanoistov, začali trénovať kanoe aj dievčatá. Vo svete to už bolo bežné, ale na Slovensku vychovali prvé dievčatá – kanoistky práve oni,“ uviedla Lucia vo svojom životnom príbehu, na základe ktorého sa hlasujúci rozhodovali.

„Keď som mala 14 rokov, chcela som si aj ja vyskúšať jazdu na kanoe. Na začiatku som trénovala kanoe len po svojich kajakárskych tréningoch a hneď sa mi darilo, tak som sa časom začala venovať len kanoe. Je to veľmi náročný šport, ktorého techniku zvládnuť nie je vôbec jednoduché. Chce to tvrdý tréning a veru často to aj riadne bolí. Ale vždy som bola bojovníčka a nechcela som sa vzdať. Na tréningy teraz dochádzam za trénerom, ktorý sa špecializuje na kanoe. Denne jazdím vlakom do Trenčína a späť okolo 75 kilometrov a v čase prípravy na vrcholné preteky dochádzam na tréning doobeda, na obed sa vrátim domov a poobede idem znova. Popritom navštevujem gymnázium v Piešťanoch a spojiť to všetko dokopy nie je jednoduché,“ opisuje svoje tréningové zázemie L. Valová.

„Tento rok sa mi podarilo získať titul majsterky Európy, čo je pre mňa veľkou motiváciou do budúcnosti. Mojím snom je dostať sa na olympiádu. Viem, že to bude dlhá a ťažká cesta, ale verím, že to zvládnem, a môj sen sa raz stane skutočnosťou,“ dodala v príbehu talentovaná športovkyňa, ktorá patrí medzi najväčšie nádeje slovenskej kanoistiky.

Projekt prebiehal podobne ako v minulosti. Žiadatelia k svojim žiadostiam o grant pridávali motivačné videá. Celkový počet 168 projektov, z toho 22 podali kolektívy, posudzovali členovia správnej rady Nadácie SOV, ktorí „do finále“ vybrali 12 jednotlivcov a šesť kolektívov. Zohľadňovali pritom nielen silu športových príbehov, ale aj sociálny aspekt žiadateľov.

(th)