Opravu Štúrovej stopla petícia
Piešťanský primátor Miloš Tamajka sa rozhodol, že Štúrova ulica sa nakoniec rekonštruovať nebude. Ako odznelo z úst vedenia mesta na minulotýždňovej mestskej rade, vraj preto, že sa proti nej spísala občianska petícia. Popritom ale ešte v úvode augusta na sociálnej sieti Tamajka ľuďom vysvetľoval, že táto ulica nie dnes, ale už pred mnohými rokmi mala byť zrekonštruovaná. Zároveň im prisľúbil, že o spôsobe rekonštrukcie prebehne rozsiahla diskusia.
Diskusia sa však nekoná, a to nielen s verejnosťou, ale ani len s mestskými poslancami. Tí sa ocitli pred hotovou záležitosťou, že na Štúrovej sa pracovať nebude. Pravda je, že zámer mesta pre neinformovanosť ľudí a pre chýbajúcu spoločenskú diskusiu vyvolal mnoho emotívnych reakcií, a to hlavne v súvislosti s odstraňovaním líp, ktoré túto ulicu v centre mesta lemujú.
Vznikla i občianska petícia s textom: „Prosím, ľudia pomôžte, chcú nám tu vypíliť naše národne stromy, 60- až 80-ročné zdravé lipy kvôli novej cestnej komunikácii. Veríme, že sa to dá urobiť aj tak, že sa stromy obídu. Vo svete v iných mestách si ľudia stromy vážia, vážme si aj my a skúsme ich zachrániť! Ide nám o stromy na južnej strane ulice, to jest pozdĺž parku.“
Vysvetľovať obyvateľom, ako sa veci v skutočnosti majú, chceli aj autori projektu – dopravný projektant Stanislav Chmelo a krajinná architektka Eva Wernerová. Tá zastrešovala práve tú časť projektu, ktorý sa zaoberal mestskou zeleňou na Štúrovej ulici. Obaja boli pripravení petičiarom i obyvateľom mesta vysvetliť, že spomínané 60- až 80-ročné lipy sú na konci životnosti a sú aj podľa posudku odborníkov prevažne v zlom zdravotnom stave. Práve príležitosť rekonštrukcie ulice prinášala možnosť omladiť toto stromoradie. Autori projektu dokonca pripravili variant, pri ktorom by ostali zachované lipy lemujúce parčík za gymnáziom, ako autori petície požadovali.
Aj primátor Miloš Tamajka stál na strane obnovy stromoradia. K rekonštrukcii ulice na svojom profile na sociálnej sieti 7. augusta zverejnil stanovisko: „V prvom rade je to veľmi komplikovaná téma. Každému človeku, ktorý kedy prešiel po Štúrovej ulici, je absolútne jasné, že rekonštrukciu potrebuje ako soľ. Respektíve, že ju potrebovala už asi tak pred veľa rokmi. Sú tu ale stromy, ktorými je práve táto ulica špecifická. Dobre viete, že jedným z mojich predvolebných sloganov bola ochrana stromov v meste. Na tejto ulici však napríklad po jednej strane neprejdú mamičky s kočíkmi, o vozičkároch ani nehovorím. Korene sú vrastené do niektorých domov a mnohé roky ich poškodzujú. Tí, ktorým ničia ich majetok, by ich vyrúbali hneď, my, ktorým sa páči ich majestátnosť a tieň, sa ich nechceme vzdať. Predtým ako pôjde dole čo i len jeden strom z tejto ulice, prebehne debata s obyvateľmi a budeme veľmi citlivo zvažovať spolu s občanmi všetky pre a proti.“
A tu začal ale, žiaľ, zároveň aj skončil Tamajkov záujem o názor kohokoľvek. A tak namiesto debaty s emotívne naladenými obyvateľmi i s odborníkmi sa primátor napokon rozhodol sám a realizáciu obnovy zdevastovanej Štúrovej ulice zastavil.
Peniaze na rekonštrukciu vyčlenené z viac ako dvojmiliónového úveru však neostali bokom a ušetrené. Tamajka ich len sedem dní potom, ako zverejnil status s prísľubom o verejnej diskusii, začal svojimi vnútornými rozpočtovými opatreniami „rozpúšťať“ v iných kapitolách mestského rozpočtu a dnes na položke Rekonštrukcia Štúrovej ulice svieti čistá nula.
A tak po najprv pompézne predstavovanom zámere rekonštrukcie Štúrovej ostal v súčasnosti v mestskej pokladni len deväťtisícový účet za vypracovaný, ale nezrealizovaný projekt.
Jozef Vojčiniak
