Prestavajte podchod!
Je sedem hodín ráno piatok 31. augusta. Zo svojho bytu sa vybrala na bežný nákup do obchodu oproti Chirane piešťanská dôchodkyňa, ktorá sa stará o svoju 98-ročnú matku. Rožky šla kúpiť aj jej. Sadla na bicykel a po Vrbovskej ceste z časti Kanada sa pustila dolu podchodom pod železnicou. Šla podľa predpísaného dopravného značenia. Na druhú stranu však nedorazila.
V poslednej zákrute neprehľadného, trikrát lomeného podchodu sa na ňu vyrútil cyklista. Viac si už nepamätá. Upadla do bezvedomia. Odviezli ju do piešťanskej nemocnice.
Cyklista šiel od mesta. Šliapal po pruhu tiež určenom pre cyklistov. Idúc z kopca nabral rýchlosť, viezlo ho to skôr doľava k stene. K tomu sa pridružil alkohol – dve promile. Sila, akou ženu pritlačil k múru, sa znásobila aj jeho vlastnou nie malou hmotnosťou. Následky zrážky boli zarážajúce. Ani ospravedlnenie ich neznížilo. Aj keď sa ráta ako prejav slušnosti. Tento akt totiž cyklista vykonal.
Podľa polície utrpela žena len ľahké zranenia. Toto tvrdenie pobúrilo jej manžela. „Veď policajti ani sami nevedeli, aké má moja žena zranenia. Prišli a pýtali sa mňa. Ja som sa o nich dozvedel až v nemocnici. Vám sa vidí, že otras mozgu, prasknutý krčný stavec a trieštivá zlomenina predlaktia ľavej ruky sú ľahké zranenia?“ pýtal sa nahnevane. Už dvakrát jeho ženu operovali.
Ako dlho potrvá doba liečenia, keď len „šál“, ktorý fixuje krčný stavec, má mať zrazená Piešťanka asi šesť týždňov? Pritom približne rovnaký počet dní bude mať aj sadru na zrekonštruovanej ruke a čaká ju ešte niekoľkotýždňová rehabilitácia. Ak sa, samozrejme, nevyskytnú komplikácie. A bolesť, ktorú zažila? Kto tú zráta? Po otrase mozgu môžu nastať tiež zmeny v zdravotnom stave – bolesti hlavy, zhoršené videnie a ktovie čo ešte?
Tieto a podobné otázky si kládol Piešťanec, ktorý verejne vyzýva Železnice Slovenskej republiky, aby nebezpečný podchod prestavali: „Železnice majú dosť peňazí, tak nech ich investujú do bezpečnosti tejto stavby. Nech ho prerobia, aby bol rovný. Veď ako viem, tú stavbu od nich ani mesto neprevzalo.“
On sám uviedol dva prípady, keď v podchode zachraňoval ľudí. „Za jednu záchranu života som dostal aj poďakovanie. Panej, ktorej zapadol jazyk, som tento pomocou zicherky, ktorú som mal v odstavenom aute, pripevnil tak, aby sa nezadusila. Záchranári sa pýtali, kto to tak odborne urobil. Ja, veď niečo o záchrane životov sme sa naučili. Ale tých prípadov v podchode je viac. Počul som, že jedno dieťa po zrážke v podchode ostalo na vozíku, vraj býva kdesi vo Vrbovom,“ dodal Piešťanec.
Oprávnene sa preto aj po skúsenosti so zraneniami svojej manželky obáva toho, že ak železnice podchod neprestavajú a aj naďalej sa tam budú premávať nielen cyklisti, ale i motocykle, raz tam naozaj niekoho vynesú v rakve. Dokedy chcú železnice čakať?
Mimochodom, uvedený prípad má ešte vážnu dohru. Nielenže sa nemal kto postarať o 98-ročnú starenku, ale manžel zrazenej Piešťanky nastúpil hneď na ďalší týždeň do nemocnice v Bratislave, kde mal nejaký čas zotrvať. On v nemocnici, jeho žena v nemocnici, babka bez opatery. Za všetko môže jeden pobabraný podchod a chlap, čo si hneď ráno vypije viac ako treba.
Viera Dusíková
