Asfaltová záplata novou atrakciou
Chodník na ulici Pod Párovcami lemujúci národnú kultúrnu pamiatku Mestský park Piešťany je podľa všetkého už vo svojej finálnej podobe. Jeho napojenie na pôvodný chodník v parku zrejme tiež už získalo definitívnu podobu. Niekoľkokrát sme poukazovali na jeho divnú realizáciu, no primátor Miloš Tamajka všetkých ubezpečoval, že „bude to pekné a dobré po dokončení“. Hodnotenie necháme na občanovi.
Napojenie chodníka od začiatku rekonštrukčných prác vyvolávalo množstvo otáznikov. Pôvodný chodník bol v dezolátnom stave aj v dôsledku jeho deštrukcie koreňmi líp, ktoré túto časť komunikácie lemujú. Projektant sa zrejme i z toho dôvodu navrhol nový chodník asi o 20 centimetrov zvýšiť, aby sa tak dostal do dostatočnej výšky nad korene stromov. Tie by ho v budúcnosti už nemali narušovať.
Takémuto riešeniu sa naozaj nedá nič vyčítať. Až na záverečný úsek nového chodníka blízko križovatky ulíc Pod Párovcami a Kuzmányho. V tomto mieste totiž na nový chodník ústi chodník z mestského parku. Už pri zabetónovaní obrubníkov, skôr ako bola do chodníka osadená zámková dlažba, sme upozornili, že takto vyvýšený chodník je pre seniorov či mamičky s kočíkmi takmer neprekonateľná prekážka. Na to sa vo svojom videoblogu primátor Miloš Tamajka ohradil, že to po dokončení bude pekné a dobré.
Následne realizátor stavby odstránil časť asfaltu smerujúceho z parku a výškový rozdiel dosypal kamienkami. Netrpezlivo sme čakali, či je to riešenie definitívne alebo príde ešte niečo iné, pretože násyp menil tvar podľa počasia. Dočkali sme sa. Pribudol naň asfalt. Bez obrubníkov a len tak nahádzaný lopatou a utlačený ktovieakou „technikou“.
A tak podľa nášho názoru kúpeľnému mestu pribudla nová „atrakcia“, ku ktorej by sa spokojne dala aj umiestniť tabuľka s nápisom: „Takto sa v Piešťanoch skrášľujú národné kultúrne pamiatky!“
Mesto však vlastní ešte jednu stavbu, ktorá sa hrdí označením národná kultúrna pamiatka. Je ňou Kolonádový most. Na jeho zveľadenie získala radnica v tomto roku 150-tisíc eur. Dúfajme, že to zveľadenie nebude mať obdobný vzhľad ako napojenie chodníka v parku.
A len pre pripomenutie radnici, čím je mestský park, ktorý vlastní, a volení politici sú len jeho dočasní správcovia. Základy prvej Beethovenovej aleje položil gróf František Erdődy v roku 1865 na mieste odkúpených polí a záhrad piešťanských sedliakov. Neskôr sa vďaka prevádzkovateľom kúpeľov, rodine Winterovcov, park rozširoval. Pribudli stavby ako Kúpeľná dvorana – Kursalon a hudobný pavilón, ktorý bol neskôr nahradený amfiteátrom. Ďalšia zástavba priniesla rad rodinných víl pri centre mesta a kino Fontána. A za primátorovania Tamajku pribudla do parku jedná obrovská asfaltová záplata.
Jozef Vojčiniak
