Uvoľnená atmosféra v roku 1968 uvoľnila aj mravy
Nie je nijakým tajomstvom, že najrozšírenejšou trestnou činnosťou v predchádzajúcom režime bolo rozkrádanie majetku v socialistickom vlastníctve. V rokoch 1968 až 1969 sa vplyvom spoločenských zmien silne rozmáhala tendencia voľného podnikania. V hospodárskej oblasti sa vytvorila situácia nerešpektovať celospoločenské záujmy, poškodzovať socialistické podniky a niektorí jednotlivci postupne prešli až k trestnej činnosti.
Toľko z úvodu článku, ktorý na začiatku normalizácie mal skôr charakter propagandy a mal tiež byť výstrahou pre ostatných, ktorí sa držali hesla: Kto nekradne, okráda vlastnú rodinu! Nás zaujal tým, že spomína ľudí z Piešťan a okolia, ktorí si vytvorili naozaj zaujímavé „podnikanie“. Keďže oni či ich príbuzní určite ešte žijú, tak v tomto príbehu zo spomínaných rokov mená aktérov pozmeníme.
Na území Trnavského okresu pôsobila skupina rozkrádačov a špekulantov, ktorá získala značné prostriedky z predaja vysokozdvižných akumulátorových vozíkov. Velil je František, opravár týchto vozíkov, ktorý mal dvoch kamarátov – Jána a Jozefa, rovnako opravárov. Spoločne pracovali ako servisní opravári v piešťanskom podniku Kovomontáže. Okrem toho spoločne brázdili krížom-krážom po celej republike a na pracovných potulkách usilovne premýšľali a vytvárali si krásne predstavy o budúcnosti. Na krídlach fantázie neraz lietali v oblakoch, no na naplnenie snov vždy potrebovali peniaze.
Síce slušne zarábali, no bolo to málo. Chceli viac. Keďže to boli chlapi bystrého rozumu, jedného dňa prišli na fantastickú myšlienku, ako získať hŕbu peňazí bezprácne, poľahučky. Potvrdilo sa to počas súdneho pojednávania v Justičnom paláci v Bratislave, kde sa verejnosť dozvedela a ich dvojročnom „úsilí“.
Ako získali značný kapitál v rokoch 1968 až 1970? Najskôr rozvinuli celú sieť spolupracovníkov, ktorí im nelegálne zadovažovali, presnejšie kradli v rôznych podnikoch akumulátory do vysokozdvižných vozíkov. Niekedy to boli iba články z batérií, inokedy náhradné súčiastky či manipulačné vozíky, ktoré s veľkým finančným ziskom prostredníctvom autobazáru predávali socialistickým organizáciám po celom Západoslovenskom kraji.
František prejavil veľký organizačný talent. Vydareným šachovým ťahom veľkého stratéga si vďaka 27 stokorunáčkam získal istého Vladimíra z Chemolaku Smolenice, aby ukradol z podniku nepoužitú batériu. Tú následne František predal cez bazár za 12-tisíc korún. Toto Františka a jeho kamarátov posmelilo natoľko, aby pokračovali a premýšľali kde, čo a ako. Predmetom ďalšej „transakcie“ bola batéria zo Slovliku Moravský Ján. Tú získali výmenou za náhradné dielce v hodnote dvetisíc korún. Následne ju predali Západoslovenským tlačiarňam za 20-tisíc, hoci jej hodnota bola 8138 Kčs.
V júni 1969 vyšiel Františkovi ďalší ťah, tentoraz v Trnavskom poľnonákupe, kde sa s istým Deziderom dohodli na nákupe dvoch batérií za 40-tisíc korún. Keďže išlo o fingovaný obchod, podnik nemal nič a Františkova firma čistých 38-tisíc. O mesiac nato zadovážil František „podpultové“ kyselinové články, ktoré jeho kamaráti bleskovo zložili do batérie. Predali ju do trnavského Skloplastu za 20-tisíc Kčs. Lenže Františkovi kumpáni tú batériu zle poskladali, takže musel sprostredkovateľa uplatiť piatimi tisíckami, aby chybná batéria putovala do zberu.
V novembri 1969 tento trojlístok získal ďalších 22-tisíc korún, keď predal do podniku Kovové tkaniny Brezová pod Bradlom nepoužitú akumulátorovú batériu ukradnutú z Drôtovne Hlohovec. Najväčší kšeft im vyšiel s akumulátorovým vysokozdvižným vozíkom z poľnohospodárskeho dvora na trnavských Prílohách. František sa dobre poznal s vedúcim VK-Prílohy Rudolfom, ktorý zabezpečil, aby funkčný vozík začal „chradnúť“, až napokon skončil v zbere železa. Odtiaľ ho František kúpil za 594 korún a po následnej reparácii a kľukatých cestičkách skončil v TAZ Trnava za 80-tisíc korún. Čistý zisk pre trojlístok predstavoval 71 612 Kčs, Františkovi z toho kvaplo rovných 30-tisíc.
Čo trojlístku zlomilo väz? František bol taký nenažraný, že robil dve veci naraz. Oficiálne „pracoval“ ako servisák na Prílohách, no v rovnakom čase robil fušky ako inštalatér. Nedal si pozor na ústa a preriekol sa pred človekom, ktorému nešlo do hlavy, ako dokáže ľahko zohnať nedostatkový tovar. A tak Františka nahlásil polícii. Lenže aj príslušníci VB boli rovnako uvedomelí a odmietli ponúkaný úplatok, aby aférku ututlali.
Na pojednávaní vysvitlo, že František a jeho komplici za dva roky spôsobili socialistickej spoločnosti škodu vo výške 237 663 Kčs. Pre seba získali približne 175 815 Kčs neoprávneného zisku. Len štvrtinu z toho mali na svedomí Ján a Jozef, no všetci traja dostali súhrnný trest 18 a pol roka za mrežami, z toho František osem rokov v druhej nápravnovýchovnej skupine. Ostatní prisluhovači dostali podmienky, trojlístok, navyše, musel vrátiť spoločnosti všetko, o čo ju ukrátil.
Gabo Kopúnek
