Musíme si pomáhať sa dnes asi nenosí
Ani nie tak dávno mestom otriasla správa o napadnutí a zbití dôchodkyne za bieleho dňa. Zovšadiaľ sa ozývali znepokojené hlasy o pomáhaní si navzájom či o dávaní pozor jeden na druhého. K niektorým mužom sa však nielen táto informácia nedostala, ale zjavne sa im nedostalo ani dobrej výchovy, keďže odmietli pomoc vystrašenej žene v núdzi.
Kvetka sa približne pred dvomi týždňami vracala domov z Auparku. Pekne vyštafírovaná, v šatách a podpätkoch, s rozkošným malým psíkom na vôdzke kráčala po Teplickej ulici, už keď sa stmievalo. Pri Magna Gallery ju zastavil urastený vysoký muž s otázkou, či s ním nepôjde na kávu. Žena zdvorilo odmietla a pobrala sa ďalej pešo po Teplickej ulici smerom k pivárni Český Budík.
Po pár metroch spozorovala, že muž sa pustil za ňou, vzápätí začula znova jeho hlas, ktorým sa dožadoval jej pozornosti pri drinku. Kvetka preglgla nepríjemný pocit a mužovi zdvorilo, ale tvrdšie odpovedala, že s ním skutočne nepôjde na žiaden drink, že ju doma čaká manžel, a poprosila ho, aby ju viac neobťažoval.
Otočila sa a pustila sa ďalej kráčať ulicou. S nešťastím spozorovala, že na ulici nebolo ani živej duše. Kútikom oka zahliadla, že nepríjemný nápadník to stále nevzdal a kráčal asi päť metrov za ňou. Kvetky sa zmocnila panika i veľký strach, čo by si ona, malé krehké žieňa, počala proti takému mužovi. Jej byt bol vzdialený už iba dve ulice, ale bála sa ďalej pokračovať, pretože by musela prejsť ulicami, kde podvečer už takmer nikoho nestretne. Prenasledovaná mužom nevedela, čo si počne.
Pred pivárňou Český Budík uvidela na podobločnici sedieť trojicu mužov v strednom veku s krígľami v rukách. Neskutočne sa jej uľavilo. Myslela si, že pri mužoch je v bezpečí. Podišla k nim a slušne a stručne im vysvetlila, v akej je situácii, že ju tamten muž prenasleduje, či by ju jeden z nich nemohol láskavo odprevadiť domov iba o ulicu ďalej alebo aspoň zo svojho pivného stanovišťa sledovať, či ju už nikto neprenasleduje. Od mužov sa však dočkala chladnej a negatívnej odpovede: „Určite nie!“
Kvetka ostala zahanbená, nahnevaná a zarazená dohromady a nevedela, čo má povedať. Neochotným mužom teda pekne poďakovala a zamiešala sa do skupiny dievčat, čo šli jej smerom. Nakoniec sa jej podarilo bezpečne dostať domov.
Nie, toto nie je rozprávka, ale skutočný príbeh jednej Piešťanky. Áno, žena v ohrození mohla zavolať mestskú políciu. Sama však priznáva, že jej to v tom strachu ani nenapadlo a hľadala pomoc na ulici. A pritom Kvetka nie je žiadna zakríknutá myška, ale odvážna žena, čo si toho prežila dosť a precestovala takmer dva kontinenty.
Nebudem apelovať na svedomie tých troch dotyčných, len by ma zaujímalo, ako by reagovali, keby v podobnej núdzi boli ich dcéry, nevesty, manželky či priateľky…
Daniela Serišová
