Ján Rau nahral štyri cédečká plné kvalitnej hudby

Muziku zahral na klavíri, sám si ju aj naaranžoval na mixážnom pulte, zaznamenal na CD nosiče, ba vyhotovil si i vlastný dizajn hudobných nosičov. Veď okrem hrania aj fotografuje. V súčasnosti študuje na Akadémii umení v Banskej Bystrici a koncertuje.

Ste klaviristom, ktorý vie nielen interpretovať hudbu svetových autorov vážnej hudby, ale pustili ste sa aj do nahrávania vami hraných skladieb. Nosičom ste vtisli pečať i ako dizajnér. Čo bolo dôvodom vzniku štyroch cédečiek plných krásnej muziky?

Už od základnej školy som mal sen – kvalitne nahrať klavír. Dvere sa mi otvorili v maturitnom ročníku, pretože som mal veľa zaujímavého repertoáru a chcel som ho zaznamenať. Začal som študovať, ako začať s nahrávaním, kupoval som si knihy a pýtal sa skúsených ľudí. Bola to náročná cesta, pretože nie vždy človek natrafil na odborníkov, a mnohé veci som musel vyriešiť len sám a logicky si na ne odpovedať.

Akým spôsobom sa dnes v nahrávacích štúdiách robia profi nahrávky a čo všetko ste museli zvládnuť? Čo na tom bolo naozaj zložité a pre začiatočníka problematické?

Dnes je to so štúdiami náročné a so zvukármi ešte viac. Máme profesionálne štúdiá, kde miestnosť je stvorená pre kvalitné nahrávanie. Ale existujú aj štúdiá, ktoré vznikli v menších priestoroch, tam zvukári v prípade potreby aplikujú rôzne umelé dozvuky. Všeobecne sa klavír nemôže nahrávať v malom priestore, pretože by neznel. Podľa odbornej literatúry štúdiá vhodné pre sólové nástroje musia mať dobu dozvuku 0,8 až 1,2 sekundy.

Spomínali ste, že nahrávky vznikali v profi hudobnom štúdiu, že ste si robili zároveň zvukára aj interpreta. Ako to šlo skĺbiť?

Jeden významný človek mi raz povedal, že naozaj záleží, kto sedí za mixážnym pultom, a až potom záleží, akú má techniku. Profesionálne nahrávky potrebujú mimo interpreta minimálne dvoch ľudí – zvukového majstra a hudobného režiséra, ktorý dáva pozor na intonačné a iné chyby a určuje, kde sa skladba strihne. Keď interpret dohrá, práve pre zvukového majstra sa začína veľká práca. Keď sa otvoria dvere štúdia, nesadám hneď za klavír, ale začnem nastavovať mikrofóny. Čím viac mikrofónov, tým viac problémov s fázami.

Ako ste si s nimi poradili?

Spočiatku som veľmi s týmto problémom bojoval, ale podarilo sa mi ho odstrániť napriek tvrdeniam viacerých ľudí, že klavír sa celkom vo fáze, čiže správne, nahrať nedá. Nahrávky mimo fázy vznikajú aj skúseným zvukárom a prejavuje sa to tak, že nahrávka je tupšia a stráca hĺbky, čo je veľká škoda. Ako k tomu príde? Kde prvý mikrofón dáva kladnú polvlnu modulačného striedavého prúdu, dáva druhý zápornú a naopak. Intenzita z obidvoch mikrofónov je rovnaká a zvuk sa vyruší, preto dochádza k strate napríklad nízkych alebo aj iných frekvencií. Takže najprv sfázujem mikrofóny a potom môžem spustiť nahrávanie a začať hrať.

Mikrofóny musia byť asi tiež špeciálne a veľmi drahé, niektoré stoja rádovo tisícky eur. Aké ste mali k dispozícii vy?

Mal som mikrofón Neumann, ktorý je univerzálny. Je použiteľný ako štandard asi všade. A samozrejme, technológia výroby a kvalita materiálov tiež hrajú neoddeliteľnú úlohu pri jeho cenotvorbe. Hlavným cieľom každého výrobcu mikrofónov je, aby znel čo najprirodzenejšie. Snažia sa mať čo najvyrovnanejšiu frekvenčnú charakteristiku, aby sa nestalo, že budú dominantnejšie nízke frekvencie, a pritom to tak v realite nepočujeme. Každý si vyberie iný mikrofón, pretože tú svoju realitu vníma inak, a preto by som to nenazval, že som použil najlepší mikrofón, ale univerzálny a frekvenčne najvyrovnanejší.

Vytvorili ste zatiaľ štyri albumy s najrôznejšími skladbami. Sú tam etudy, sonáty, sinfonie, serenády a všetky tie krásne náročné kúsky. Nespočítala som skladby, ale je ich požehnane – koľko?

Spolu som nahral 59 skladieb, trvajú skoro tri a pol hodiny.

Za aký čas je človek schopný toto všetko vyprodukovať v dobrej kvalite, ktorá môže ísť rovno na koncertné pódium?

Študent sa väčšinou za jeden akademický rok naučí 45 minút kvalitného repertoáru a potom môže ísť na koncertné pódium. Ak sa k tomu postaví zodpovedne, na dielach badať každodennú prácu.

Kto vám radil, pomáhal, posúval ďalej?

Poradila mi literatúra a zvukoví majstri s viac ako tridsaťročnou praxou vo významných inštitúciách.

Kam až siaha schopnosť klaviristu pamätať si všetky skladby, keď je jasné, že si pomáhate notami? Máte v hlave computer? A ako relaxujete, aby ste nezblbli?

Neviem, či každý, ale väčšina ľudí si dokáže zapamätať toho veľmi veľa. Šesťdesiat až sedemdesiatminútový recitál bežne hrám nielen ja spamäti. Pri nahrávaní som taktiež na výber nemal, pretože otočenie nôt by v nahrávke bolo počuť. V určitom slova zmysle človek do umenia musí vniknúť viac ako v inom povolaní, pretože by sa mu toľko nevenoval a nerobil ho s takou vášňou. Ja mám výhodu v nevýhode. Tým, že sa venujem fotografovaniu, nahrávaniu a samotnej hre na klavíri, tak je to dostatok činností pre vytvorenie CD, avšak všetko sú umelecké činnosti a navzájom sa nevyvažujú.

Skúste predstaviť vaše štyri CD nosiče a filozofiu skladieb, ktoré ste na ne nahrali.

Prvý CD nosič vznikol za jeden deň. Pamätám si to presne – bolo to 19. februára 2016. Tematicky je zaujímavý tým, že je na ňom len romantizmus okrem Prokofievovho diela z cyklu Rómeo a Júlia, ktoré pre klavír napísal v roku 1935. Druhé cédečko je najdlhšie. Tam sú dominantou okrem iných diel tri celé sonáty z klasicizmu. Tretie obsahuje len sonáty z klasicizmu a etudy z romantizmu. Štvrtý nosič zasa predstavuje 20. storočie a barok, ale je na ňom aj celý cyklus Detské scény od Roberta Schumanna, a práve preto je aj spojený s tretím, aby sme mali škálu od baroka až po 20. storočie, pretože štvrtý CD nosič klasicizmus neobsahuje.

Aký klavír je v nich použitý a aký by ste chceli raz – možno za dva-tri roky rozozvučať? Kde takýto klavír existuje?

Nahrával som na klavíri Petrof, ktorý má šesťdesiat rokov. Ostatní interpreti nahrávajú vo väčšine prípadov na klavíri značky Steinway & Sons, ktorý je v každej významnej koncertnej sále, v orchestri alebo v umeleckej vysokej škole. Mal som možnosť si vyskúšať aj Fazioli, model F 308, ktorý je momentálne najdlhším klavírom vôbec. Táto značka ma veľmi oslovila tým, ako sa dá na nej pracovať s tónom. Tento klavír však nemá hocijaká inštitúcia. Som tiež veľkým obdivovateľom klavírov Bösendorfer.

V súčasnosti ešte študujete. Čo plánujete? Bude to koncertovanie, nahrávanie či sa chcete vrhnúť do nejakých hlbších vôd, napríklad komponovania?

Mám za sebou prvý ročník na Akadémii umení v Banskej Bystrici, ale keďže len začínam vysokú školu a mám toho ešte veľa pred sebou, je predčasné robiť si nejaké siahodlhé plány. Hudbu študujem celý život, buď sa učím nový repertoár, alebo sa pripravujem na koncerty, takže štúdium pretrváva stále. Uvidím, čo mi život prinesie, ale jedného sa chcem držať určite – ostať pri hudbe a rozdávať ľuďom radosť.

Viera Dusíková