Z niekdajšej slávy Čerenca len voda ostala mokrá

S výstavbou vodného diela Čerenec sa začalo v roku 1961 na potoku Holeška. Účelom bolo zníženie povodňovej vlny z Holešky a Dudváhu, ale tiež získanie vody pre potreby poľnohospodárov a priemyselných podnikov v okolí. Sekundárne bolo vytvorenie podmienok na rekreáciu. Po mnohých komplikáciách sa začalo s napĺňaním nádrže v roku 1964. O dvadsať rokov neskôr bolo územie nádrže vyhlásené za chránenú oblasť bez uvedeného stupňa dôležitosti, pričom predmetom ochrany mali byť zvyšky lesostepných spoločenstiev rastlín s bohatým výskytom ponikleca veľkého a iných zriedkavých druhov rastlín. Chránená oblasť slúžila na vedeckovýskumné, náučné i kultúrno-výchovné ciele.

Vzostup i pád

Pred dvadsiatimi rokmi mal veľké plány s touto lokalitou nový majiteľ s arabskými koreňmi Abdul Karim Makhlouf. Kúpil to, čo z legendárneho a aj zahraničnými hosťami navštevovaného rekreačného strediska po nežnej revolúcii zostalo. Ako stavbársky inžinier mal jasné predstavy o tom, čo so spustnutým Čerencom urobiť. V tom čase tam už totiž nefungovali služby, všade bol neporiadok a chatky začali okupovať bezdomovci.

Neželaných návštevníkov vyhnal a moderne zrenovoval deväť schátraných chatiek. Potom sa pustil do adaptácie lodenice a napokon aj do rekonštrukcie reštaurácie. Na protiľahlom brehu nádrže pod cestou na Prašník otvoril štýlovú reštauráciu Palmyra Beach, ktorá sa pre bujarý nočný život neraz stala tŕňom v oku Vrbovčanov. V máji 2000 sa napokon na celý Čerenec vrátil život.

Nič netrvá večne. Oficiálne sa rekreačné stredisko zrušilo v máji 2007. Rovnako tiež kemping a všetky služby spojené s rekreáciou. A. Karim Makhlouf totiž zrušil svoje podnikateľské aktivity. Penzión dal do prenájmu. Niekdajší turistický raj začal opäť upadať a tento stav platí dodnes. Najviac sa zrejme z toho tešia bezdomovci, ktorí opäť začali okupovať opustené chatky.

Milionárska štvrť

Samostatnou kapitolou je výstavba rekreačno-oddychovej zóny na brehu nádrže s názvom Zlatý Čerenec. V rezidenčných domoch ponúka celoročné bývanie v príjemnom prostredí luxusných viliek v obklopení prírodou. Projekt sa začal realizovať v roku 2007 a mal byť dokončený o rok neskôr. Investorovi z Turčianskych Teplíc s názvom 1. WOOD – HOUSE sa to však nepodarilo.

S výstavbou sa začalo až v roku 2011, keď podľa medializovaných správ mal za projektom stáť piešťanský podnikateľ Abdulatif Rumaih ako vlastník pozemku a investor Zlatého Čerenca. Investor je však v tomto prípade zároveň zhotoviteľ stavby, ktorým je spoločnosť Stavoprac, s. r. o., zo Zákamenného. Tá na svojej internetovej stránke uvádza plánovanú výstavbu 84 rodinných domov. Oplotenie pravého brehu priehrady nevedia dodnes mnohí Vrbovčania predýchať. Ozvali sa tiež hlasy, že by bolo lepšie, keby mesto na Čerenci vybudovalo nejaký oddychový areál, ale pre všetkých.

Čo oko nevidí…

Na Mestský úrad vo Vrbovom podnety občanov týkajúce sa Čerenca podľa slov zástupcu primátorky Štefana Kubíka neprichádzajú. Úpadok rekreačnej lokality z pohľadu domácich vraj začal už niekedy v 80. rokoch minulého storočia, keď sa tradovalo, že prašnícke družstvo vypúšťa do priehrady odpadovú vodu z maštalí. „Ľudia majú dodnes zafixované, že je voda v nádrži znečistená. Ja si to nemyslím, lebo družstvo v Prašníku už niekoľko rokov zvieratá nechová,“ poznamenal viceprimátor Vrbového.

Aj o potrebe vyžitia sa občanov pri vode si myslí svoje. Ľudia si vraj zvykli chodiť sa kúpať na okolité kúpaliská či Zelenú vodu. „Na Čerenci sa kúpu občas a nie je po tom ani dopyt. Rovnako ani po službách, ktoré tam niekedy boli. Kemping mal problém so sociálnymi zariadeniami, lebo tam presakovali žumpy. Hygienici ich prikázali zatvoriť a odvtedy nik do toho neinvestoval. Tak skončilo aj stanovanie v zátoke priehrady,“ skonštatoval Š. Kubík.

Ako dodal, pre mesto je problém na Čerenci vyvíjať nejaké aktivity, keďže celý priestor patrí súkromníkovi. „Taktiež nemáme páky dotlačiť ho k nejakému návratu rekreačných služieb na priehrade. S majiteľom sa ťažko komunikuje, lebo žije v zahraničí, a v jeho mene koná najatý advokát. O okolie penziónu sa stará nájomca, brehy kosí Povodie Váhu a rybári si po sebe upracú. Chatková oblasť? Tá je mimo očí. Keďže nie sú na ňu žiadne ponosy, mesto to s majiteľom zatiaľ nerieši.“

Ponuka rekreácie

Ešte aj dnes na niekoľkých weboch nájdete viaceré zavádzajúce informácie. Pravdou ostalo, že nádrž má svoje okúzľujúce čaro v každom ročnom období. Či je najvyhľadávanejšou počas letnej sezóny, sa dá polemizovať, rovnako či sa využíva na kúpanie. Istý je len rybolov. Aj spomínaná požičovňa člnkov a vodných bicyklov je diskutabilná, hoci aj dnes na móle nájdete aspoň tri plechové pramice.

Čo už naozaj nenájdete, je autokemping a rekreačné stredisko s možnosťou ubytovania v chatkách, prípadne bufety s rýchlym občerstvením. Ostali len penzión a privátne ubytovanie vysoko nad priehradou. Špecialitkou jedného z webov je splavovanie Váhu na pltiach v Piešťanoch či návšteva termálneho kúpaliska vo Vrbovom.

Gabo Kopúnek