Letecké dni v Piešťanoch – realita či snaha prekryť problémy
Vrátia sa letecké dni SIAF po deviatich rokoch späť do Piešťan? Kým trnavský župan Jozef Viskupič to predniesol v regionálnom trnavskom rádiu skoro ako hotovú vec, rezort obrany takúto možnosť vylúčil.
Medzinárodné letecké dni pod záštitou armády sa na piešťanskom letisku konali do roku 2010. Ich hlavným organizátorom v spolupráci s armádou bola spoločnosť Magnetpress. Vtedajší minister obrany Ľubomír Galko však tohto organizátora spochybnil a vypísal verejnú obchodnú súťaž na nového. Víťazom sa stala Slovenská letecká agentúra a v roku 2011 usporiadala Medzinárodné letecké dni – Slovak International Air Fest (SIAF) na Sliači.
O možnosti vrátiť letecké dni späť na piešťanské letisko sa odvtedy už viackrát hovorilo, a to najmä zo strany regionálnych politikov. Najnovšie si túto tému osvojil trnavský župan Jozef Viskupič a v regionálnom rádiu tvrdil, že v roku 2019 by sa mali letecké dni do Piešťan prinavrátiť.
Poslali sme preto otázku priamo na rezort obrany, či sa takéto sľuby J. Viskupiča zakladajú na reálnom základe. Hovorkyňa ministerstva obrany Danka Capáková nám však potvrdila, že rezort má s organizátorom leteckých dní na Sliači podpísanú platnú zmluvu až do roku 2020.
Otázka tu však vyvstáva úplne iná, či nejde len o snahu prekryť problémy letiskovej spoločnosti. Jozef Viskupič ako kandidát na trnavského župana v predvolebnej kampani v piešťanskom regióne hlasy získaval najmä prísľubom záchrany spoločnosti Letisko Piešťany, ktorá letisko prevádzkuje. Po jeho nástupe do funkcie predsedu krajskej samosprávy tiež tvrdil, že rokuje s renomovanými leteckými prepravcami, ktorí by mali záujem na letisku pristávať, a azda aj do leteckej spoločnosti vo vlastníctve župy, štátu a mesta Piešťany vstúpiť ako strategický partner.
Od Viskupičovho nástupu na post župana uplynul pomaly už rok a prevádzka letiska je na rovnakej úrovni ako v časoch župana Tibora Mikuša. A najnovšia kauza okolo letiska, ktorá sa prevalila, je informácia o tom, že letisková spoločnosť na to, aby vôbec zostala funkčná a nezahryzli sa jej do krku veritelia, si ide zobrať bankový úver. Viskupič to zdôvodňuje vyplatením dlhov u privátnych subjektov a ich prefinancovaním s výhodnejším bankovým úrokom.
Avšak skutočnosť, že letisková spoločnosť potrebuje na svoju prevádzku asi 34-tisíc eur mesačne a sama dokáže zarobiť za rovnaké obdobie okolo 20-tisíc, preukazuje, že úver nebude mať z čoho splácať. Zníženie úrokových sadzieb je tak len kozmetická úprava výšky narastajúceho dlhu a letisková spoločnosť bude aj po zbavení sa privátnych úverov produkovať len stratu.
A tak ako vo svojej správe z roku 2015 konštatoval odborník na leteckú prevádzku profesor Antonín Kazda, kým sa nenaplní prevádzková kapacita letísk vo Viedni a Bratislave, čo by vyvolalo potrebu novej pristávacej plochy v ich blízkosti, piešťanská letisková spoločnosť bude na udržanie svojej prevádzky každoročne potrebovať finančnú dotáciu rádovo v státisícoch eur z peňazí daňových poplatníkov. Otázne však je, či sa daňovníkom z Piešťan bude páčiť, keď im pre populistické sľuby, ktoré určite zaznejú aj počas nastávajúcej predvolebnej kampane, budú nad hlavami pristávať lietadlá komerčných leteckých spoločností.
Našťastie pre Piešťancov, počas horúceho leta sa z Piešťan veľkými lietadlami lietať nedá. Stroje používané na charterové lety ako Airbus A320 pre horúci a zároveň riedky vzduch totiž potrebujú podstatne dlhšiu dráhu pre nabratie vzletovej rýchlosti, než im letisko ponúka.
Potvrdilo to i nedávne preloženie odletu trnavských futbalistov z piešťanského letiska na bratislavské. Ako uviedol hovorca Spartaka Trnava Marek Ondrejka, z Piešťan im nedovolili odletieť preto, že kombinácia vysokých teplôt, nepriaznivého smeru vetra a krátkej dráhy neumožňovala bezpečný odlet lietadla ani len polovičnej veľkosti, ako sú najpoužívanejšie lietadlá zavedené u väčšiny leteckých prepravcov.
Jozef Vojčiniak
