Letisku tečie do topánok, hasiť to chce úverom

Kým v decembri 2016 chcel trnavský župan Tibor Mikuš poslať letisko do likvidácie, o rok neskôr po vyhraných voľbách jeho nástupca Jozef Viskupič robil kroky na jeho záchranu. Sľúbil to voličom ako jednu zo svojich priorít. V eufórii víťazstva taktiež obyvateľom Piešťan a ich voleným zástupcom sľúbil, že problém letiska vyrieši do dvoch rokov.

Ako prvý krok v decembri 2017 boli personálne zmeny v predstavenstve a dozornej rade letiskovej spoločnosti. V predstavenstve Tibora Mikuša a Juraja Štaffu vystriedali Anna Mierna ako predsedníčka a Otakar Mikyska ako jeho člen a zástupca mesta Piešťany. Vo februári predstavenstvo ako tretí člen doplnil František Berec. Novým predsedom dozornej rady sa stal poslanec Trnavského samosprávneho kraja (TTSK) Rastislav Mráz. „Vytvoril sa krízový manažment, noví členovia orgánov letiska pracujú bez nároku na odmenu,“ informoval vtedy hovorca TTSK Patrik Velšic.

Ide o dočasné vedenie spoločnosti, ktoré má podľa župana J. Viskupiča nastaviť mechanizmy, „aby letisko vedelo riešiť viac ako dvojmiliónovú dlhovú službu a pripravilo taký dlhodobo udržateľný plán, v rámci ktorého bude Letisko Piešťany oddlžené, zamestnanci budú spokojní a zaplatení a letisková infraštruktúra nebude chátrať.“

Odvtedy prešlo trištvrte roka a nie všetky Viskupičove slová sa napĺňajú do bodky. Alebo aj áno, ale v inom kontexte. Udialo sa toho veľa, tak teda poporiadku.

Prelievanie peňazí

Letisková spoločnosť mala začiatkom roka 2018 dlh v objeme približne 2,2 milióna eur. Časť z neho tvorí pohľadávka mesta, časť pôžička TTSK a časť nevyplatené odmeny členov predstavenstva a dozornej rady spoločnosti. Poslanci Mestského zastupiteľstva v Piešťanoch vo februári 2018 schválili, že výšku dlhu letiska 715-tisíc eur mesto vloží do základného imania spoločnosti.

Splnenie záväzkov letiska voči mestu má nastať takým systémom, že letisko pošle peniaze v splátkach mestu a to ich následne pošle na účet letiskovej spoločnosti. Za toto „oprašovanie bankoviek“ mesto získa o dve percentá akcií viac. S nimi však veľa vody nenamúti, pretože TTSK ostane vždy najsilnejší akcionár. „Po vklade príde k rozdeleniu akcií v pomere 57,3 percent pre TTSK, 22,3 percent pre mesto Piešťany a 20,4 percent pre ministerstvo dopravy,“ informovala vtedy predsedníčka predstavenstva Letiska Piešťany Anna Mierna.

Poslanci tento postup podmienili dodržaním zákona o štátnej pomoci a stanoviskom protimonopolného úradu. Rokovanie zastupiteľstva vtedy navštívil aj Viskupič, ktorý poslancom prezentoval scenár záchrany letiska, pozostávajúci z dvoch krokov. „V prvom kroku záchrany pôjde o oddlženie letiskovej spoločnosti a následne ponúknutie investorom,“ povedal vo svojom vystúpení pred plénom. „V druhom kroku by nasledovali tri medzinárodné tendre – na odborníkov do jeho riadenia a exekutívy a potom samotného investora,“ dodal Viskupič.

Lukratívne pozemky

Keďže v minulosti si letisko na svoju prevádzku požičiavalo peniaze okrem banky aj zo súkromného sektora, v katastri je niekoľko plomb na jeho majetok. Dôležitú časť z letiskového majetku ešte v roku 2016 zablokovalo mesto Piešťany, aby chránilo svoje záujmy a zabránilo manipulovaniu s majetkom letiska či so spoločnosťou. Stalo sa tak potom, čo chcel väčšinový akcionár donútiť mesto, aby si vzalo úver a peniaze vložilo na účet letiska. Tým by sa dostalo z červených čísel do čiernych a letisko nešlo do konkurzu.

„Neurobili sme tak, pretože išlo o protizákonný proces. Verejné zdroje by skončili na účtoch súkromných osôb – veriteľov,“ uviedol Pavol Vermeš, vedúci právneho oddelenia mesta Piešťany. Aj na jeho podnet mestské zastupiteľstvo prijalo uznesenie, aby pohľadávku letiska voči samospráve ošetrili záložným právom na nehnuteľný majetok letiska.

Podľa P. Vermeša to bol jeden z krokov, ako mesto zabránilo možnej likvidácii letiska. „Druhým bolo, že sme do hry opäť vložili štát. Ten sa na základe uznesenia vlády SR č. 23/2009 rozhodol v roku 2015 riešiť akcionárske podiely v letiskových spoločnostiach, no pri Letisku Piešťany zvolil iný, neštandardný postup – svoj akcionársky podiel prevedie na TTSK a mesto Piešťany. Tým by mal kraj 70 percent akcií a mohol by si časom s letiskom robiť, čo chce,“ spresnil P. Vermeš.

Ako dodal, v roku 2016 autoremedúrou vrátili akcie štátu a zachránili letisko nie pre politikov, ale pre mesto a jeho občanov, rovnako obyvateľov a návštevníkov kraja. Zakonzervovali tak právny stav. „V zmysle zákona sme následne založili aj ostatné nehnuteľnosti, ktoré ešte nemali na katastri plombu. Chránili sme tak aj finančné záujmy mesta, keďže neexistuje pasportizácia pozemkov letiska a nik nevie, akú majú vlastne cenu.“

Dlhový kolotoč

Odvtedy bol na vedenie mesta robený nátlak zo strany Letiska Piešťany i TTSK, aby pozemky odblokoval. Žiaľ, nátlak pokračuje aj po výmene vo vedení kraja a v orgánoch letiska. Piešťanské mestské zastupiteľstvo totiž vo februári súhlasilo s odblokovaním pozemkov v prospech letiska. Hoci si dalo podmienku, že tak môže byť, len ak to odobrí Protimonopolný úrad SR (PMÚ), primátor Miloš Tamajka sa zrejme uznesenia zastupiteľstva držať nebude.

V hre je totiž úver vo výške 800-tisíc eur, ktorý už Letisko Piešťany mohlo čerpať, keby… „Mestská“ plomba na pozemkoch slúži aj ako ochrana voči veriteľom ako celku. Zo spomínaného úveru sa ale majú prednostne vyplácať dlhy letiska voči súkromným veriteľom. Tie predstavujú sumu 440-tisíc eur, zvyšné peniaze mohlo letisko použiť podľa vlastného uváženia, napríklad na rekonštrukciu príletovej haly, aby sa verejnosti zalepili oči.

Tento úver má byť krytý práve pozemkami, na ktorých je „mestská“ plomba. A tie majú neúmerne vyššiu hodnotu ako celá pôžička z banky. Čerpanie spomínaného úveru a odblokovanie pozemkov, hoci PMÚ ešte nedoručil požadované stanovisko, malo nastať na konci júla, keď si bývalá členka predstavenstva letiska exekúciou uplatnila svoj nárok na odmenu 16-tisíc eur. Výsledok bol taký, že letisko malo na dva dni zablokované účty. Na nich má len minimum peňazí, keďže letisko cez svoju spoločnosť SMS TTSK dotuje len samosprávny kraj.

Každá exekúcia letisko položí. Aby sa podobný scenár nezopakoval, musí splatiť aj zvyšné pohľadávky. Tú najväčšiu má voči právnikovi Petrovi Sopkovi, od ktorého si podľa medializovaných správ v roku 2015 požičalo 150-tisíc eur a rovnakú sumu aj o rok neskôr.

Spomínaný úver 800-tisíc eur komerčná banka rada poskytne, keďže dostane do zálohy majetok v odhadovanej hodnote osem miliónov eur. No keďže ide o kľúčové pozemky z hľadiska infraštruktúry letiska, v kontexte k nej je ich hodnota okolo 24 miliónov eur! Aby mohlo letisko úver čerpať, musia zmluvu s bankou o jeho poskytnutí podpísať všetci traja členovia predstavenstva. Jeden podpis už tri týždne chýba. Nič sa nezmenilo ani minulý piatok, zástupca mesta Piešťany v predstavenstve Letiska Piešťany Otakar Mikyska zmluvu k úveru nepodpísal.

„Na základe vedomostí a informácií, ktoré mám, som presvedčený, že letisko bez programu, ako peniaze bude splácať, sa namiesto dlhu 400-tisíc eur dostáva do dlžoby 800-tisíc. Keď k tomu prirátame záporný ročný hospodársky výsledok vo výške ďalších niekoľko stotisíc eur, potom prichádzajú do hry ďalšie dlžoby a ich splácanie… A na tie bude musieť letisko založiť ďalšie pozemky. Ani v jednom prípade letisko nedeklaruje nejaký plán, ako bude úvery splácať. Čiže pre budúci manažment letiska zostanú iba dlžoby bez možnosti zobrať si úver na možný rozbeh letiska v rámci reštrukturalizácie. V tom prípade Piešťany a Slovenská republika prichádzajú o letisko a zostane z neho iba stavebná parcela. Táto úvaha ma vedie k presvedčeniu, že ide o ďalší skrytý pokus o predaj letiska,“ povedal pre Piešťanský týždeň O. Mikyska.

Ignorujú uznesenie

Či chce alebo nechce letisko úver splácať, vedia len tí, čo v úzadí ťahajú za nitky. Ak pred voľbami Viskupič vykrikoval, že Mikuš robí mečiarovskú skrytú privatizáciu letiska, čo si má občan myslieť o takomto spôsobe nakladania s verejným majetkom?!

Pritom by stačilo, ak by vedenie letiska plnilo to, k čomu ho uznesením na jeseň 2017 zaviazalo valné zhromaždenie letiskovej spoločnosti. Podľa uznesenia sa letisko skonsoliduje a v zmysle zákona sa uskutoční jeho reštrukturalizácia. Proces malo rozbehnúť nové vedenie letiska, no to dodnes pre splnenie tohto uznesenia neurobilo nič. Ak by bolo letisko podľa plánu v procese reštrukturalizácie, bolo by chránené voči všetkým exekúciám. Zároveň by muselo prísť v určenom termíne k ozdraveniu letiskovej spoločnosti, čo niekomu, pravdepodobne, nevyhovuje.

A tak majú osud letiska v rukách opäť Piešťanci, presnejšie povedané ich volení zástupcovia. Buď budú nástojiť, aby sa plnili obe spomínané uznesenia, a podporia odpor svojho zástupcu v predstavenstve letiska, alebo hodia letisko cez palubu. Veď aj tak mu tečie do topánok.

 

Dlhy letiska:

– mestu Piešťany 715 000 €

– nevyplatené odmeny 571 000 €

– pôžičky od tretích strán 440 000 €

Náklady letiska:

– na prevádzku cca 38 000 € mesačne

Príjmy letiska:

– SMS TTSK 400 000 €

– vlastná činnosť cca 20 000 € mesačne

– dotácia štátu cca 230 000 € určených na bezpečnosť letiska

Údaje sú z prvého kvartálu 2018.

 

Gabo Kopúnek