Mŕtve batoľa dodnes nikomu nechýba

  • História
  • 12. augusta 2018, 14:00

Hrobár Ján A. našiel na starom židovskom cintoríne v Piešťanoch mŕtvolu dieťaťa. Predbežným vyšetrovaním sa zistilo, že telo bolo na cintoríne približne 4 až 5 mesiacov. Príčinu smrti dieťaťa teraz skúma Ústav súdneho lekárstva v Bratislave. Prípad vyšetruje vyčlenená skupina VB.

„Tu som to našiel,“ ukazuje hrobár Ján Arbet. © Trnavský hlas

Takúto správu pod titulkom Hrobárov objav priniesol pred 50 rokmi okresný týždenník Trnavský hlas a tá šokovala nielen kúpeľné mesto. Hoci mal Ján Arbet vtedy 65 rokov a prácu hrobára vykonával od roku 1932, svojmu povolaniu ostal verný. Aj keď s tým chcel trikrát už skončiť, piešťanská „záhrada zabudnutia“ ho stále akosi priťahovala. Mozoľnaté ruky od tvrdej hrobárskej roboty mu zrejme nik nezávidel, dokonca ani tých pár stovák, čo dostával na výplatu.

V to ráno, keď odomkol bránu piešťanského židovského cintorína na Bratislavskej ceste, zažil čosi nezvyklé. Šiel sa pozrieť, či je odtiaľ zobraté seno. Viac sa tam totiž darilo zeleni ako pomníkom. Otočil sa a vtom zbadal čosi nezvyčajné.

„Dofrasa, to bude asi štetka, tá by sa mi zišla,“ pomyslel som si. „Tak to vyzeralo na prvý pohľad v tráve a lístí pod haluzami,“ uviedol neskôr vo výpovedi.

„Tak som tam vykročil a vtom som videl, že to neni len tak! Tá štetka boli vlásky hlavičky dieťaťa – nemluvňata, zabaleného v papierovej vate.“

Starého hrobára, čo už poznal veľa zo svojho remesla a skúsil kadečo, takýto obraz nevyviedol z pokoja, ale predsa… bolo to trochu nezvyčajné, prisilné.

„Ja myslím, teda podľa mňa, veď som tých mŕtvol videl dosť, aj exhumácií som urobil, že toto nemluvňa tam bolo už dlhé týždne, ak nie aspoň štyri mesiace. Veď telíčko bolo už v rozklade,“ opisoval hrobár svoj nález novinárom.

Ako dodal, dieťa bolo okrem papierovej vaty zabalené ešte v papierovom cementovom vreci. „A to musel niekto prehodiť cez plot. Veď brána sa tu neotvára, nik sem nechodí. Musel to prehodiť cez dva metre a dvadsať centimetrov vysoký plot z centrálnej časti cintorína. Polovička vreca bola odtrhnutá asi tým, že tam prekážali haluze kríkov.“

Hrobár Ján uvažoval nad rôznymi príčinami pôvodu hrozného nálezu. „Či sa chcel niekto zbaviť toho dieťaťa, neželaného plodu, alebo ho niekto odhodil, aby nemusel kupovať rakvičku? Tu to nebolo všetko s kostolným poriadkom. Veď na cintoríne sa brána zatvárala, ale je pravda, že ten zámok niekto odrazil…“

Brána starého židovského cintorína bývala zamknutá rovnako ako teraz.

Prekvapivé odhalenie

„Bola to rituálna vražda!“ Takéto reči sa šírili celým okresom a splietali sa mnohé hrôzostrašné vymyslené príbehy o židoch z dávnej minulosti, ktorými matky strašili deti, aby sa po nociach netúlali. Pamätám si, ako nás naša babka vystríhala, aby sme nechodili večer okolo trnavskej starej synagógy. Vraj tam strašia duše malých detí, ktorých krvou kropili každú jednu tehlu monumentálnej stavby. Mal som vtedy z toho nočné mory. Možno aj takéto bludy prispeli v tridsiatych rokoch minulého storočia k tomu, že aj u nás boli židia vylúčení zo spoločnosti ľudí a mnohí sa k nim správali ako ku zvieratám.

Na mieste činu zaistili kriminalisti za prítomnosti lekára takmer mumifikované telíčko novorodenca, všetky možné stopy a odovzdali ich na posúdenie na katedru súdneho lekárstva, aby odborníci vniesli viac svetla do tajomnej tragickej udalosti. Na novorodencovi aj napriek stavu, v akom ho našli, boli zreteľné stopy po rezaní brušnej dutiny.

Polícia začala ihneď vyšetrovanie pre trestný čin zabitia novorodenca neznámym páchateľom. V praxi sa už totiž neraz stretli s prípadmi krkavčích matiek – vrahýň.

Po niekoľkých dňoch dostali vyšetrovatelia od bratislavských odborníkov následné stanovisko: „Z prevedenej pitvy sa zistilo, že mŕtvolka dieťaťa vykazuje znaky donosenosti a zrelosti, ktoré poukazujú na to, že ide o plod novorodený, donosený a zrelý. Súdnou pitvou sa zistilo, že na plode už bola vykonaná pitva všetkých troch telesných dutín a vzhľadom na spôsob technického prevedenia ako i toiletu mŕtvoly možno súdiť, že pitva bola vedená odborne.“

Pre pokročilý stupeň mumifikácie sa nemohli vyjadriť bližšie k životaschopnosti novorodenca. Zistili len, že išlo o dievčatko, ktoré bolo porodené a asi tri mesiace pred nálezom zomrelo.

Ján Arbet rozpráva novinárom o nevšednom náleze.

Nikomu nechýbalo

Mnohým teraz vŕta hlavou, ako sa mŕtvolka novorodenca, ktorá „prešla“ rukami lekárov, dostala zabalená v papierovom vreci od cementu na židovský cintorín. Odpoveď nepoznám, hoci som preštudoval všetky vydania Trnavského hlasu v období rokov 1968 až 1997. Ďalej by som si také udalosti už pamätal. Nie svetlo do prípadu, skôr ďalšie otázky a pochybnosti priniesol článok v ďalšom vydaní Trnavského hlasu z roku 1968.

Jeho autor Fero Matulányi sa netajil sklamaním. „V zápisnici vyšetrovateľov VB je doslova uvedené, že šetrením v OÚNZ (okresný ústav národného zdravia) na prosektúrnom oddelení v Piešťanoch sa bližšie údaje nezistili! Po prevedení pitvy sa k mŕtvolke novorodenca asi nik neprihlásil. Je mnoho prípadov, že mŕtveho novorodenca matka či rodičia, vo väčšine prípadov slobodná matka, nechcú vziať na vedomie, nechcú sa k nemu prihlásiť. Bolo zvykom riešiť podobné prípady tak, že sa mŕtvolka priložila k dospelým mŕtvolám do rakvy a pochovala s nimi,“ napísal v závere článku s tým, že vyšetrovatelia bezpečnosti tento spis odložili ad acta.

Trestné stíhanie sa zastavilo. Ako sa telíčko dostalo na cintorín, ostalo dodnes tajomstvom. „A keď aj stíhanie podľa zákona tu už nemožno uplatňovať, predsa si iste mnohí povieme, že na platforme ľudskosti, ľudskej morálky by to stíhanie malo svoje miesto. Čo je to za matku či otca, čo sa takto vie zriecť plodu svojej lásky, dieťaťa, ktoré ešte nevedelo nikomu ublížiť?! A možno, že tých 300 korún, ktoré dostávajú rodičia zomretého dieťaťa na rakvičku i pohreb, putovalo do niečích rúk. A pritom toto dieťa ani po smrti nenašlo rakvičku, nenašlo dôstojný odpočinok pod hrudou zeme. Veď sa nemožno dištancovať od takéhoto prípadu, vyhlásiť, že to dieťa nemá meno, že to vyzerá proste ako „prípad pre bohov“. Keď sme diskutovali s jedným známym zootechnikom, tak letmo o tomto prípade, zakrútil hlavou a dušoval sa, že u nich je tak prísna evidencia teliat, že ani jeden úhyn nesmie im ujsť. Trochu tvrdé, prepáčte, nie vulgárne, ale je to fakt. A teda keď ide o ľudí…“ zamyslel sa v závere článku autor.

Gabo Kopúnek

Cintorín je tiež akýmsi múzeom náhrobných kameňov. O mŕtvom dieťati už asi nik nevie.

Najnovšie správy

Dnes je streda 21. novembra. Tento deň je Svetovým dňom filozofie, Svetovým dňom pozdravov a Svetovým dňom televízie. Meniny má…
  • 21.11.2018, 08:00
  • Dobré ráno, Piešťany! / Spravodajstvo
Krásny, hustý vianočný smrek už ozdobujú. Vianočný stromček, ktorý krášli centrum mesta a ktorý sem inštalovali po tom, čo ho…
  • 20.11.2018, 11:17
  • Nezaradené / Piešťany / Spravodajstvo
Súdne pojednávanie vo veci vyplatenia odmien jednému z bývalých členov manažmentu piešťanského letiska pokračovalo v stredu 14. novembra. Súd ešte…
  • 20.11.2018, 12:00
  • Kraj / Spravodajstvo
V stredu 14. novembra na Hematologicko-transfuziologickom oddelení Nemocnice A. Wintera v Piešťanoch darovalo krv 22 darcov.
  • 20.11.2018, 16:00
  • Piešťany / Spravodajstvo
Štvrtok, 31. september 2017
Meniny má Noro, zajtra Drahoslava