Ako ľudia sme nepoučiteľní
Informácie o nutnosti udržiavania čistoty životného prostredia sa na nás valia z každej strany. Treba separovať, používať čo najekologickejšie prostriedky v domácnosti, využívať ekologické spôsoby dopravy alebo si napríklad nosiť do obchodu vlastnú tašku.
Alfou a omegou by malo byť, že v prírode nebudeme rozhadzovať odpadky, a to, čo si so sebou prinesieme, si zasa aj odnesieme.
I keď už aj malé deti vedia, že smeti patria do koša, stále sa medzi nami nájdu jedinci, ktorí to akosi nedokážu spracovať. A tak sa napríklad návštevníci vážskych Prúdov pravidelne presúvajú k svojim ležadlám popri fľaškách od alkoholických i nealkoholických nápojov, lietajúcich vreckách a váľajúcich sa plastových nádob od kadečoho.
Môžeme diskutovať o tom, či by sa na Prúdy nezišiel aspoň jeden stojan s plastovým odpadkovým vrecom… Avšak keď si zvládajú svoj „bordel“ odnášať ostatní, prečo by sme mali do lona prírody zavádzať podobné riešenia kvôli niekoľkým nespratníkom? Otázkou zostáva, či si po konzumácii potravín a nápojov prázdne nádoby doma hádžu na zem rovnako ako v prírode.
Na záver azda treba poďakovať každému, kto z vlastnej iniciatívy tento neporiadok po ostatných upratuje. Slovami klasika – je to malý krok pre človeka, ale veľký pre ľudstvo.
(am)
