V krajine jaskýň a bielych koní

  • Cestovanie
  • 3. augusta 2018, 16:00

Ak sa povie názov Lipica, milovníkom golfu sa v hlavách premietne nádherný športový areál, milovníkom koní zasa starodávny žrebčín na území Slovinska, v ktorom vyšľachtili majestátneho bieleho koňa. Oba areály spolu susedia, my vás však pozývame na prehliadku toho druhého.

Lipicanské kone sú zvedavé a zároveň maškrtné. Kŕmenie však povolené nie je. (Autor: gak)

Prečo? Mnohí počas leta cestujete na dovolenku do Chorvátska či Talianska. Ak celý pobyt netrávite len pri mori, určite hľadáte aj tipy na jednodňové výlety. Z Istrie, okolia Rijeky či zo severu Talianska je to do Lipice len kúsok. Nachádza sa približne 25 kilometrov od svetoznámej Postojnskej jamy, slovinskej jaskyne, a zhruba 10 kilometrov od Terstu. Takže si jednodňovú návštevu Slovinska môžete skombinovať a výsledok určite stojí zato.

Šľachtenie koní i samotný žrebčín prechádzali mnohými búrlivými obdobiami. Zakladateľa obnovenej línie chovu pripomína tento reliéf.

Lipicanske kone síce môžete naživo vidieť aj v žrebčíne v Topoľčiankach, ale v Lipici sa všetko začalo pred viac ako 400 rokmi. Základy areálu ich celého chovu nechal postaviť arcivojvoda Karol, tretí syn cisára Ferdinanda I. Habsburského v roku 1580. Lokalita vyhovovala španielskym plnokrvníkom z Andalúzie, tie začali účelovo krížiť s inými európskymi a arabskými koňmi. Výsledok je naozaj zaujímavý, pretože aj keď mláďatá hrajú rôznymi tmavými farbami, v dospelosti sú lipicany typicky biele. Až na niektoré výnimky, ktoré v chovnom žrebčíne nájdete tiež.

Dnes po svete behá asi 4000 lipicanov, v ich rodisku chovajú desatinu z tohto počtu. Nie je to však jediné plemeno, ktoré Habsburgovci vyšľachtili zo španielskych a starotalianskych koní. O rok skôr totiž založil žrebčín v Kladruboch nad Labem „úradujúci“ cisár Rudolf II. (vnuk Ferdinanda I.), odkiaľ pochádzajú „kladrubáky“, slávne záprahové kone do šľachtických kočiarov. Obe plemená majú spoločnú časť krvi, v Kladruboch sa dokonca lipicany chovali tiež. Odtiaľ boli prevezené napríklad aj do žrebčína v Kopčanoch, ktorý nechal postaviť v roku 1736 manžel Márie Terézie František Štefan Lotrinský, alebo po vzniku ČSR do už spomínaných Topoľčianok.

S drezúrou i tréningom jazdcov sa v žrebčíne v Lipici stretnete takmer všade.

To, čo dnes nájdete v Lipici, vzniklo za vlády cisára Jozefa (1705-1711). Barokové budovy síce už odvtedy zmenili zovňajšok, interiér stajne pre žrebcov či samotnú kaplnku akoby premeny obišli. V rovnakom období vznikali aj oplotené pastviny, cesty a lesy, takže prechádza okolitou prírodou tiež stojí zato. Dnes je všetko zrevitalizované aj vďaka eurofondom, takže verejnosti sú voľne prístupné niektoré stajne, kaplnka či interaktívne múzeum, v ktorom sa dozviete viac o vzniku žrebčína i samotného plemena.

Okrem toho si môžete pozrieť aj múzeum kočiarov či zhliadnuť tréning koní. V niektorých dňoch divákom tiež predvádzajú „vyštafírovaní“ jazdci ukážky španielskej jazdeckej školy. Ak však máte chuť, na lipicanoch si môžete aj zajazdiť, prípadne sa po areáli žrebčína povoziť v historickom koči. Tak želáme šťastnú cestu.

Gabo Kopúnek

Žrebčín v Lipici na konci 18. storočia. V pôvodnom stave sa zachovala už len kaplnka (vpravo).
Okrem moderne vybaveného múzea si môžete pozrieť aj múzeum kočov.
Žriebätá sa rodia čierne, hnedé či ryšavé, v dospelosti sú však biele.

Najnovšie správy

„Najbližšie tri týždne prosíme šoférov a šoférky o trpezlivosť a zvýšenú opatrnosť na ceste v obci Banka, kde práve prebieha…
  • 21.08.2019, 16:33
  • Spravodajstvo / Región
štvrtok, 22. august 2019
Meniny má Tichomír, zajtra Filip