SPARKS – KIMONO MY HOUSE (1974)
V rubrike predstavujeme albumy, ktoré stoja za vypočutie. Či už ide o známe, neznáme, či neprávom prehliadané tituly, vždy sa snažíme nachádzať svojské, unikátne odklony od bežnej produkcie.
Nájsť tretí album amerického zoskupenia The Sparks je fetišom a jednou z najväčších rozkoší, situovaných do obchodov s vinylovými doskami. Prečo? Bratia Ron a Rusell Maelovci sa tu zapájajú do glamovej vlny rockovej hudby s nešetrne ironickým, performerským potešením.
Kimono My House je v prvom rade virtuóznou radosťou z nebrania nikoho a ničoho vážne. Už názov albumu je slovnou hračkou odkazujúcou na skladbu Come On-A My House speváčky z 50. rokov, Rosemary Clooney. Skladby Amateur Hour, Falling in Love with Myself Again, Thank God It´s Not Christmas pokračujú v rozvíjaní konceptu neutíchajúcej hry, v ktorom sa so Sparks nemôže nielen na tomto albume, ale naprieč celou diskografiou vyrovnať azda žiadna zo skupín 70. rokov.
Popovosť zvuku je tu skôr komentárom popovosti dobového zvuku, karikatúrou a hyperbolizovaním jeho okázalých trblietajúcich sa výstredností. Tieto postupy vrcholia najmä v textovej stránke albumu, ktorej nerobí problém vyvážene miešať gýč s nonsensom. A o tom je celý album. O práci a narábaní s neistými prvkami, vytvárajúcimi dojem „škádlivej“ ľahkovážnosti a malichernosti.
Michael Papcun
