ZEAL & ARDOR – STRANGER FRUIT
V rubrike predstavujeme albumy, ktoré stoja za vypočutie. Či už ide o známe, neznáme, či neprávom prehliadané tituly, vždy sa snažíme nachádzať svojské, unikátne odklony od bežnej produkcie.
Čo by sa stalo, ak by sa afroamerickí otroci obrátili namiesto Boha k diablovi? S touto ironickou premisou sa na svojom prvom albume Devil is Fine pohrával švajčiarsky hudobník a multiinštrumentalista Manuel Gagneux s projektom Zeal & Ardor. Výslednou podobou idey bola 20-minútová fúzia black metalu, gospelovej a bluesovej hudby. Na novom albume Stranger Fruit táto fúzia ďaleko presahuje opätovný pokus spojiť americké country a black metal na albume Panopticon: The Scars of Man on the Once Nameless Wilderness aj novinku Ámr od stálice avant-metalovej scény Ihsahna.
Najväčšou poslucháčskou devízou novinky Zeal & Ardor je určite fakt, že pri všetkom smerovaní k hudobnej avantgarde ostávajú v princípe chytľavým pesničkovým projektom. Na Stranger Fruit sa nesúrodé hudobné svety navzájom rozširujú, vedú viacsmerný dialóg a počúvanie albumu pripomína hudobnú osemsmerovku. Z najextrémnejších vplyvov dokáže album vyťažiť neočakávané.
Blackmetalové gitarové linky a blast beaty tu vytvárajú motívy autentickejšie a vitálnejšie než väčšina produkcie ortodoxne blackmetalových nahrávok za posledné roky. Zeal & Ardor v nich navyše dokáže nachádzať potenciál, vďaka ktorému hustá sonická lavína nefunguje ako obligátna temnota, ale ako katarzné jadro piesní, vytvárajúce o to zaujímavejšie cesty k hitovo znejúcim refrénovým častiam.
Michael Papcun
