Šúľance – tradícia našich starých mám

Na folklórnom festivale sa totiž súťažilo v šúľaní šúľancov. Akcia pod názvom „Budeme šúlať“ je zrejme jediná svojho druhu v našom okolí. Šúľancová verva bola sprievodnou akciou festivalu, ku ktorému neodmysliteľne patria kroje, ľudová hudba a aj tradičné pokrmy. Za stolom s doskami pripravenými na šúľanie sa v sobotu zišlo do desať súťažiacich. Aj so zamúčenými rukami vládla všeobecne dobrá nálada a vzájomné podpichovanie a povzbudzovanie.

Úlohou každého nádejného šúľanára bolo v čo najkratšom čase vyšúľať z prideleného množstva cesta šúľance určenej veľkosti a kvality. Každý dostal 20 dekagramov už pripraveného cesta, pomúčenú dosku a štartovanie číslo. Za dlhým stolom sa zišli mladí aj starí, odborníci aj laici a za veľkého povzbudzovania sa dali do rýchlej práce. Mihanie rúk na doskách bolo prerušované výkrikmi súťažiacich, ktorí boli šikovnejší a šúľanie ukončili.

Keďže súťaž prihliadala nielen na rýchlosť, ale aj na kvalitu, odborná porota sa pustila aj do dôkladného skúmania kvality a hrúbky vyšúľaných kúskov. Všetky výtvory sa potom spolu povarili v horúcej vode, ochutili sladkým a boli pripravené na ochutnanie pre všetkých.

Zvratom vo vyhodnocovaní súťaže bolo nakoniec určovanie kvality. Hoci poniektorí chytili v rýchlosti prvé miesta, v kvalite skončili až na chvoste. Najlepším v rýchlosti aj kvalite sa stal p. Mizerák z Pobedima, ktorý si na súťaž vlastne odskočil iba zo svojho stánku, kde s manželkou šúľal a predával šúľance. Ostatní ocenení, ale aj neocenení súťažiaci uznali, že výherca vyhral právom, keďže má toho za svoj život našúľaného až až.

Na najšikovnejších čakal diplom, vyrezávaná vareška a fľaška vína. Súťaž organizovala a vtipne ňou prevádzala aj moderovala ostrieľaná Daniela Piscová, odborníčka na šúľance a štrúdle.

Okrem šúľancov čakalo na hladošov v okolitých stánkoch množstvo jedla, od štrúdlí cez párance, trhance až po guláš a kapustnicu.

Daniela Serišová