Múr „kulturáku“ ukrýval odkaz vo fľaši

  • Spravodajstvo
  • 25. mája 2018, 07:17
  • Autor:Viera Dusíková

Keď dvaja murári začali s rekonštrukciou starých záchodov za kultúrnym domom v Modrovke, ani len vo sne im nezišlo na um, že tu narazia na poklad. Nenašli síce ani peniaze, ani starú slivovicu, ba ani mapu vedúcu k zakopanej truhlici so zlaťákmi. Zato našli oveľa vzácnejšiu vec.

Pri búraní objavili zamurovanú fľašu s dávnym odkazom. Napísal ho ťažkou murárskou rukou majster Jozef Zámečník 27. júna 1958 o desiatej hodine. Kultúrny dom staval spolu so Štefanom Potočkom – Kolárom. Brigádnicky im pomáhala celá dedina. Majster aj jeho pomocník sú už nebohí. A ich odkaz vyznieva v súčasnosti ako zdvihnutý prst nad našimi hektickými životmi.
„Toto som písal preto, že až to niekto niekedy nájde a nás už nebude, nech si na nás spomenie v dobrom. Dovidenia v nebi,“ znie odkaz majstra murára, ktorý v jeho závere poznačil: „Toto je stavané v roku 1958 od 20. júna do 15. júla. Stavbu prevádzali: murár Jozef Zámečník, obivateľ Modrovki. Robotník: Štefan Potoček, obivateľ Modrovki. Vetšá práca bola prevedená brigádov zadarmo.“

Túto fľašu s odkazom objavili pri rekonštrukcii toaliet kultúrneho domu v Modrovke. Bola tam zamurovaná od roku 1958.

Rituál murárskeho majstra
Ďalej pisateľ uvádza, že murár vtedy dostával osem Korún československých na hodinu a robotník mal päť Kčs na hodinu. „Ja, ktorí som to staval, mal som tedi 26 rokov a bol som ženati, mal som ženu z Hubini, ktorá mala 25 rokov, máme jedno dieťa. Toto bolo písané za času, ked sa budoval socializmus pod vedením prezidenta Antonína Novotného. Republika československa tedi ekzistovala. Mali sme sa dobre, len penazí bolo málo. Tento papier sme vložili do flaše a sem uložili v roku 1958, 27 júna o 10 hodine. Ja Jozef Zámečník a Štefan Potoček pod prezívkou Kolár. Z Bohom a do vydenia. Na druhom svete.“
„Búrali sme stenu záchodov. Tam bola fľaša zamurovaná. Ešte sa mi to nikdy doteraz nestalo. Najskôr sme si mysleli, že vo fľaši je stará slivovica, tak sme múr odkrývali veľmi opatrne, ale potom sa ukázalo, že je tam akýsi odkaz. Možno mapka k pokladu? Nebola to mapa. A keď sme si ten odkaz prečítali, bolo to zvláštne, taký zvláštny pocit sme mali, ešte sme to nezažili,“ povedali pre Piešťanský týždeň murári Adrian Rimovský zo Šale a Jozef Bene z Nitry.
Murári Adrian Rimovský zo Šale a Jozef Bene z Nitry ukazujú miesto, kde fľašu objavili. Mysleli si, že je v nej stará slivovica.

A aké pocity mala manželka pisateľa odkazu Anna Zámečníková pri počúvaní odkazu, ktorý jej do telefónu čítala vnučka? „Vedela som, že môj muž necháva odkazy v múroch domov, ktoré staval. Aj v našom dome je takýto odkaz zamurovaný, ba i v modrovskej škôlke, a kým žil, priznal sa, že aj do budovy bývalej Mototechny v Piešťanoch pri letisku, ktorú tiež staval, nechal odkaz vo fľaši,“ uviedla A. Zámečníková.
Priznala, že keď tie slová počúvala, nebolo jej všetko jedno. „Spomenula som si na tie časy. V roku 1958 sme mali už dvojročnú dcérku Lidku a čakali sme Editku. Tá sa narodila v októbri. Na stavbe kultúrneho domu pracovala celá dedina. Všetci obyvatelia Modrovky – dobrovoľne, bez nároku na odmenu. Po fajronte, v sobotu či v nedeľu. A keď nik neprišiel na stavbu, Jožko ma zavolal, poj mi pomoct, tak čo som mala robiť? Išla som. Čakala som dieťa, ale nenechala som ho v štichu.“
Murársky majster zomrel v auguste 2000. „Žili sme pekný život. Po Editke sa nám narodil ešte v januári 1962 syn Jožko. Teraz už osemnásť rokov žijem sama v dome, ktorý nám postavil. Ale na humne si postavili domy vnučky, takže až taká osamotená nie som. Dala som im aj kus záhrady, takže sa stretneme aj pri sadení, okopávaní či polievaní. Nevydržím len tak posedávať, aspoň sa hýbem,“ usmievala sa manželka pisateľa dávneho odkazu.
Jozef Zámečník (druhý sprava) s manželkou, svojou matkou a príbuznými na niektorej zo svadieb v kultúrnom dome.

Modrovka ako jedna rodina
Pri bráničke s ňou postávala jej kamarátka Mária Kobelárová, rodená Janžová, z Lúky. „Jožko Zámečník bol môj bratranec,“ upresnila. Obe žienky sa vyhrievali na májovom slnku, spomínali na dávne časy.
„Keď sa dostaval kulturák v Modrovke, družstvo zabilo prasa, gazdiné napiekli koláčov a všelijaké dobroty a usporiadal sa oldomáš. Kto mal čo doma na stôl a na zahryznutie či pitie, doniesol do kultúrneho domu. Žili sme tu všetci ako jedna rodina. To isté sa zopakovalo po dostavaní škôlky. Mimochodom, v škôlke som začínala robiť ako kuchárka, potom som prešla do školy na Lúku, odkiaľ som išla rovno do dôchodku,“ zaspomínala A. Zámečníková.
Ako dodala, v dedine bývalo veselo. „Môj muž Jožko, každý mu tak hovoril, staval spolu so Štefanom Potočkom zaradom všetky domy v Modrovke. Vtedy si vypomáhala navzájom celá dedina. Jedni postavili, susedia, bratranci či strýkovia a ujovia im pomáhali, a tak sa odrábalo postupne od domu k domu. Jožko staval Potočkovcom, Anke Tarabovej v tehelni, Struhárikovcom, Čuvalovcom, Minárikovcom, Havrlentovcom, Hubinským, Pomajbovi…“ rátala domy vdova po murárovi.
„Modrovka vtedy žila, prekvitala. Raz išiel po dedine ten, raz onen, bolo tam ako na korze. Ľudia bývali k sebe bližšie a boli láskaví, milí. Rozdávali nielen smiech, ale aj výslužky zo zabíjačiek či svadieb a krstín, taniere s koláčikmi i voňavými škvarkami. A murárske rady boli zadarmo,“ zakončila spomínanie A. Zámečníková.
Možno aj preto jej muž Jožko napísal ten odkaz. Aby si tí, čo prídu po ňom, brali príklad zo svojich predkov. A učili sa žiť naplno. A byť oporou jeden druhému v dobrom i v zlom.

0 Shares

Najnovšie správy

V aktuálnom vydaní Piešťanského týždňa, ktorý je v predaji od utorka nájdete množstvo najmä regionálnych udalostí.
  • 07.04.2020, 00:01
  • Krimi / Polícia pátra / Kraj / Piešťany / Spravodajstvo / Región
Dnes je utorok 7. apríla. V tento deň sa v ukrajinskej Poltave narodil a 7. októbra 1980 v Piešťanoch zomrel…
  • 07.04.2020, 00:00
  • Dobré ráno, Piešťany!
Pietny akt kladenia vencov pri príležitosti 75. výročia oslobodenia Piešťan sa pre nákazu koronavírusom nemohlo uskutočniť v tradičnej forme. Oslobodenie…
  • 07.04.2020, 06:00
  • Piešťany
utorok, 7. apríla 2020
Meniny má Zoltán, zajtra Albert