Šťastnú ruku, maturanti!
Najskôr veľká radosť, spev a hluk, potom vytriezvenie z prvotného ošiaľu a pozeranie pravde do očí. Búchanie si kníh o hlavu, výčitky a sebaľútosť. Napokon žalúdočné nevoľnosti a rachot veľkého balvanu, ktorý opadne z mladej ľudskej duše.
Aj takto sa dá zhrnúť obdobie akademického týždňa a následných maturitných skúšok, ktoré čakajú stovky študentov stredných škôl v regióne. My, čo to už máme za sebou, len hodíme rukou a povieme otrepanú frázu: Maturita – formalita. Ale, pre istotu, neprízvukujeme to našim deťom či priateľom, lebo aj motyka raz vystrelí, a prečo si kaziť prázdniny učením sa na opravný termín.
Tieto riadky by som chcel venovať súčasným maturantom. Nielen tým piešťanským gymnazistom, ktorých sme na prvú najťažšiu skúšku v ich živote vyprevadili na stránkach tohto vydania novín. V živote nastane ešte mnoho komplikovanejších situácií, ktoré budete musieť riešiť. Rozhodnutie bude stáť len na vás, a preto je najdôležitejšie, aby ste sa vybrali tou cestou, ktorú si zvolíte sami! Aspoň nemusíte zazlievať iným, že vás do niečoho natlačili a s prípadnými neúspechmi sa ľahšie vyrovnáte, ak to rozhodnutie bolo vaše.
Jedným z predpokladov, ako najlepšie obstáť v „krajine dospelákov“, je mať vzdelanie. A to by sa nemalo končiť maturitným vysvedčením, ale ďalším pomaturitným štúdiom. Nemali by vás v ceste za novými poznatkami ovplyvňovať reči politikov, úradníkov či príbuzných. Nič totiž nie je krajšie, ako keď sa vám stane koníček zdrojom finančného zabezpečenia.
Okrem odhodlania však pre to musíte aj niečo spraviť. Tou najbližšou úlohou je oprášiť mozgové závity a aspoň pre deň D si do hlavy vtesnať to najdôležitejšie, čo sa vás bude skúšobná komisia pýtať. Celá redakcia vám preto na prvej skúške života želá pevné nervy a šťastnú ruku pri výbere maturitných otázok.
