Martin Pospíšil: Bolo to skvelé obdobie

Sezóna basketbalistiek Piešťanských Čajok mala svoje pozitívne, ale aj negatívne momenty. Všetko napokon vyústilo do toho, že po šiestich rokoch skončil na lavičke tímu Martin Pospíšil.
Ako by ste celkovo zhodnotili nedávno skončenú sezónu?
Bola to taká zvláštna sezóna, ktorú ovplyvnilo viacero špecifických faktorov. Množstvo vecí, ktoré sa udiali v jej priebehu, sa negatívne podpísali na atmosfére v tíme. Piešťanské Čajky sa v minulosti prezentovali vysokou disciplinovanosťou a hrali vždy s veľkým srdiečkom, čo v niektorých zápasoch tejto sezóny absentovalo.
To ma osobne veľmi mrzí. Nejde o prehru alebo výhru, ale o tímový charakter. Ten nebol taký silný ako v minulosti. Možno sa mali urobiť niektoré zmeny a tvrdo zasiahnuť do družstva, ale po bitke je každý generál a my sme to v danom momente neurobili.
Účinkovali ste opäť v Európskom pohári, čo vám tieto zápasy dali?
Európsky pohár bola skvelá príležitosť opäť bojovať proti špičkovým klubom. Každým jedným zápasom družstvo rástlo a muselo siahnuť na dno svojich síl. Podľa mňa by postup zo základnej skupiny ďaleko prevýšil konečné umiestnenie v slovenskej lige.
Výhry hodnotím veľmi vysoko a celkovo bola naša prezentácia na slušnej úrovni. Do poslednej minúty sme boli v hre o postup, veľká škoda domáceho zápasu so super hviezdnym Hatayom alebo v rumunskom Sepsi.

Tentoraz ste v extralige vo finálových bojoch chýbali. Bralo sa to v klube ako sklamanie?
Pochopiteľne, že áno. Všetci v Piešťanoch si zvykli na finále, no realita bola iná a Ružomberok si ho zaslúžil viac. Urobili správne kroky počas sezóny a tie sa im vyplatili.
V čom bol semifinálový súper lepší? Čo vám chýbalo, aby bol výsledok odlišný?
Prvé dva zápasy boli mimoriadne vyrovnané a rozhodovali detaily. Úvodný duel bol poznačený absenciou našich kľúčových pivotiek. Mikulášiková aj Podrugová boli dlhšiu dobu pred semifinále mimo tréningového a zápasového procesu, čím sme stratili výhodu pod košom.
Druhé stretnutie sme dokázali kontrolovať do prvého polčasu, ale v druhom sme strelecky vybuchli a Ružomberok to vytrestal. Záver série bol už plne v znamení súpera. Príprava bola precízna a hráčky boli pred úvodným hvizdom plné odhodlania sériu otočiť, no po naivných chybách a našej slabej odolnosti v osobných súbojoch sme dali hlavy dole. Snažili sme sa zvrátiť zápas, ale Ružomberok sa už dostal do pohody a postup si ustrážil.

Odrazilo sa vyradenie podľa vás aj na sérii o tretie miesto?
Určite áno. Všetci mali v hlavách finále a nebolo ľahké nájsť motiváciu na boj o bronz. Sme ale radi, že sme to zvládli, no treba dať klobúk dole pred Šamorínom, akým spôsobom vzdoroval.
V sezóne sa vám nevyhli viaceré rošády. Malo to dosť veľký vplyv na výsledky?
Vplyv to určite malo. Už vstup do sezóny bez Rebeky Mikulášikovej bol pre nás zásadný. Potom prišlo k ďalším špecifickým výpadkom. Nás to stálo niekoľko výsledkov, ale aj limitáciu v tréningovom procese. Bol to problém, ale nemožno sa na to vyhovárať.
Asi najviac môže mrzieť finále Slovenského pohára, kde vás od triumfu delili doslova sekundy?
Júúj, tak to bude mrzieť dlho. Po tomto momente sme padli veľmi dole a nevedeli sme sa z toho vyhrabať. Hrali sme veľmi dobre celý Slovenský pohár, ale aj to je súčasťou športu, i keď tentoraz to bolo veľmi kruté.
Ako vnímate s odstupom času svoj koniec v Piešťanoch?
Realisticky ako súčasť trénerskej roboty, aj keď nemôžem povedať, že mi bolo ľahko. V minulých sezónach sa vždy podarilo naplniť ciele, ktoré boli stanovené. V tomto ročníku sme nepostúpili do finále. Samozrejme, boli aj objektívne faktory, ale výsledok je výsledok a za ten nesie zodpovednosť v prvom rade hlavný tréner.
Čo vám tých šesť rokov v klube dalo?
Bolo to skvelé obdobie. Klub sa budoval postupne a ja som to „sledoval“ v priamom prenose. Ľudia okolo klubu urobili fantastickú robotu. Na začiatku sezóny 2012 sa asi nikomu nesnívalo, kam sa to posunie.
A čo mi to dalo? Profesijne aj ľudsky to bola skvelá skúsenosť. Piešťany sa postupne stali basketbalovým mestom, fanúšikovia vedeli vytvoriť neskutočnú atmosféru a mne všetci títo ľudia prirástli k srdcu. To, že sme sa nedostali v tejto sezóne do finále, ma veľmi mrzelo kvôli nim, oni si to zaslúžili najviac.
Začali ste už rozmýšľať o svojich ďalších krokoch v kariére?
Musel som začať, to je realita a tú treba riešiť. Uvidíme, čo bude, všetko je otvorené.