Piešťanci, hanbíte sa za Štefánika?!
Národ, ktorý si neváži vlastné dejiny a svoje osobnosti, nemá šancu na prežitie. Rovnako nemá šancu na prežitie tá politická garnitúra, ktorá ich ignoruje alebo vehementne popiera. Neviem, kam mám zaradiť súčasné vedenie mesta, ale pevne verím, že nastane zmena k lepšiemu.
V minulých dňoch nebolo mesta či obce, kde by si neuctili pamiatku Milana Rastislava Štefánika, ktorý tragicky zahynul 4. mája 1919 pri návrate do milovanej vlasti. Márne som hľadal informácie na internete, na výlepných miestach mesta Piešťany, či sa v predvečer alebo v pamätný deň tragédie nebude konať nejaká pietna spomienka. Pomník M. R. Štefánika v mestskom parku ostal nepoškvrnený aspoň malou kyticou kvetov.
Spoločnosť mu robila aspoň zakvitnutá žardiniéra a biele hlávky púpav čakajúce na ten správny vietor, ktorý by rozfúkal pripravených „parašutistov“ do okolia. Možnože aj mesto potrebuje nový vietor, ktorý by nafúkal do hláv kompetentných aspoň trochu chochmesu. Čudujem sa tiež evanjelickej cirkvi, že spomienku pri pomníku neiniciovala ona. Napríklad v Trnave je to bežná prax.
Pri pohľade na samotný pomník mi však napadá myšlienka, či sa Piešťanci nehanbia k Štefánikovi chodiť pre jeho výtvarné stvárnenie. Nech je, ako chce, je to ich hanba, pretože neúcta k najväčšej osobnosti Slovenska posledného storočia sa nedá prekrývať výhovorkou, že je Štefánik škaredý!
