Hudobný tip: NIRVANA – BLEACH
V rubrike predstavujeme albumy, ktoré stoja za vypočutie. Či už ide o známe, neznáme, či neprávom prehliadané tituly, vždy sa snažíme nachádzať svojské, unikátne odklony od bežnej produkcie.
Od úmrtia jednej z najkľúčovejších osobností populárnej hudby, Kurta Cobaina, frontmana skupiny Nirvana, ubehlo 5. apríla 24 rokov. Hudobný tip tak bude viac spomienkou než odporúčaním.
Popri albumoch skupiny Nevermind a In Utero časom trochu zanikol otriasajúci zvuk debutu Bleach. Oproti hitovému charakteru Nevermid a viac-menej „návratovému“ zvuku In Utero ostáva Bleach najsurovejším zvukovým záznamom skupiny. Môžeme tu zreteľne vystopovať jej najpôvodnejší charakter a hudobné vplyvy. Dostávame Nirvanu v podobe čistého, obnaženého jadra. Grunge tu je ešte adolescentným (a o to viac nevybúreným) dieťaťom svojich punkových, garážových a metalových predchodcov.
V demonštrácii priamočiarych basových liniek a bicích, cynických, trpiteľských a rebelujúcich gitár perfektne funguje najmä textová náplň albumu. Cobain chrlí jednoduché, trefné frázy, najpamätnejšie najmä v skladbách School a Negative Creep. V opakujúcich sa veršoch/sloganoch „Won´t you believe it? It´s just my luck/No recess“ či „This is out of our reach/This is out of our range/Daddy‘s little girl ain‘t a girl no more“ dostávame úspornú a výbušnú podobu osobnej výpovede pretavenej do univerzálneho „coming of age“ príbehu. Iróniou ostáva Cobainovo tvrdenie, že texty boli to posledné, na čom im pri nahrávaní albumu záležalo.
