Hudobný tip: LES RALLIZES DÉNUDÉS – MIZUTANI
V rubrike predstavujeme albumy, ktoré stoja za vypočutie. Či už ide o známe, neznáme, či neprávom prehliadané tituly, vždy sa snažíme nachádzať svojské, unikátne odklony od bežnej produkcie.
Snaha poskladať celistvý portrét japonskej rockovej skupiny Les Rallizes Dénudés založenej na začiatku 70. rokov je ako čítať mysteriózny román. Dostávame sa k dohadom, nejasnostiam, nepodloženým historkám, mýtom a legendám, vytvárajúcim odér tajomnej, fantómovej skupiny.
Záchytným bodom pri jej stručnom predstavení môže byť prirovnanie k produkcii kultovej ikony západnej hudby The Velvet Underground. Zatiaľ čo americký underground bol pri všetkej svojej surovosti naďalej zamatový, v prípade toho japonského nemôžeme hovoriť o jednotnej látke.
Na albume Mizutani skupina postavená okolo gitaristu a skladateľa Takashi Mizutaniho ponúka veľmi harmonickú podobu rockovej hudby, ktorej pokojná melodickosť sa postupne mieša a deformuje noiserockovým obsahom, typickým výraznou atonálnosťou, disharmonickosťou a vzdialením sa od všetkých atribútov melodickej hudby.
Obe polohy pôsobia kontrastne, ale nie nesúrodo. Les Rallizes Dénudés ich prepájajú ustáleným leitmotívom akejsi letargickej prízračnosti, vychádzajúcej z ladenia a mixáže jednotlivých nástrojov. Aj v hlukových častiach sa iluzionisticky vynárajú melodické línie. Pri finálnom uchopení albumu Mizutani si opäť nemôžem nepomôcť parafrázovaním západného sveta: Japonský rock je tu ako stretnutie hodvábu a šmirgľa na mixážnom pulte.
