Kam kráčaš, ulica?!
V novembri 1989 sme moja generácia a starší bojovali v uliciach za zmenu totalitného režimu na demokraciu. Podarilo sa, hoci sa onedlho ukázalo, že naše predstavy boli úplne iné. Doplatili sme možno na naivitu, nevzdelanosť, nepochopenie súvislostí. Možno to bola prílišná dôvera v ľudí, z ktorých sa potom vykľuli pomocníci eštebákov, bábky ovládané komunistickými pohrobkami či zahraničným kapitálom.
Neplačem, poučil som sa, vzdelal a zmúdrel. Dnes sú mladí i starší opäť v uliciach. Neskandujú heslá ako Preč s totalitou, Jakeša do koša… Protestmi vyhnali z funkcií nerozlučné duo Robertov a iných, ktorí prekročili pomyselnú hranicu tolerancie. A tak im aj treba. Lenže po nich prídu iní a ja sa pýtam: Kam kráčaš, ulica?
Neobávam sa toho, žeby sme prišli o demokraciu a jej hodnoty. Ako politológa ma ale zaujíma, ako ulica naloží s aktuálnou situáciou, nesmiernou výhodou angažovanosti občanov, ktorú drží v rukách. Nie je to tak dávno, čo protesty Gorila či Sasanka vo svoj prospech zneužilo „združenie“ 99 %, z ktorého sa vykľula politická organizácia financovaná oligarchami. Len vďaka mediálnej kampani a politických čachroch konkurencie neuspela vo voľbách! Aj spoza chrbta týchto organizátorov sa niekto podobný vynorí?
Verím, že nie. Verím, že sa naďalej budú strániť politikov. Otázne je, či vydržia. Či sa nenechajú uniesť vlnami eufórie a potom zviesť sľubmi súčasných politikov, ktorí aj tak túžia iba po naplnení vlastných snov. Možno sa mnohí pousmejú, ale tam to smeruje. Márne budú na zhromaždeniach padať slová ako občianska spoločnosť či participácia, keď súčasný politický systém tomu ani zďaleka nie je naklonený. Aby naozaj rozhodoval občan, a nie politik, treba urobiť zmeny v ústave i vo volebnom zákone. A to sa dá len vtedy, ak vo voľbách zvíťazí taká sila, ktorá bude mať ústavnú väčšinu v parlamente, a hlavne bude tie zmeny chcieť!
Ulica zatiaľ plní plány a túžby politikov, ktorí od volieb 2016 neúspešne bažia po moci, dokonca sa neštítia nedemokratických spôsobov boja – revolúcie. Určite budú lepší ako tí doterajší, určite si nebudú chcieť niečo uliať pre seba? Niektorí azda aj áno, ale 90 spravodlivých, ktorí by dokázali vydržať sedieť za spoločným stolom, tam nenájdete. Preto by ulica nemala kričať heslá opozície a bojovať za predčasné voľby. Ulica by mala vydržať pohromade, spomedzi seba vyselektovať 150 zástupcov a sama zabojovať o slovenský parlament ako politické hnutie. Iba tak splní svoje poslanie, svoj sen o lepšej, občianskej spoločnosti. Má na to ešte dva roky. Inak upadne do zabudnutia ako jej predchodkyne.
