Labuť chradne
V našom kraji nie je veľa miest, ktoré majú svoju charakteristickú atmosféru. Jedným z nich sú aj Piešťany, preslávené kúpeľné mesto, ktoré sa v priebehu desaťročí premenilo zo škaredého káčatka na krásnu labuť.
Z obyčajnej dediny sa zásluhou Winterovcov zmenilo na perlu Považia, ktorú ďalšie generácie obyvateľov jednak zveľaďovali, no zároveň jej aj ublížili. Povestné genius loci – čaro daného miesta si však i napriek tomu uchovalo.
Piešťany sú dnes dynamické mesto a na prvý pohľad sa ničím nelíši od iných. Aby sa vám dostalo pod kožu a preniklo až do srdca, musíte najskôr prekonať škrupinu betónových sídlisk či všedných stavieb, prebiť sa bariérou hluku, aby ste pocítili to nádherné ticho a začuli tlkot jeho srdca, šušťanie lístia v korunách stromov pripomínajúce príliv a odliv krvi v tepnách.
Na Piešťany mnohí nedajú dopustiť. Aj moja manželka, ktorá sa tu narodila a strávila časť detstva. Rada sem chodí za oddychom, nákupmi i kultúrou. No aj jej myseľ opradená dávnymi spomienkami precitá, keď vidí, ako sa jej milované mesto mení. K horšiemu.
Áno. Krásna labuť starne a chradne. Stráca sa nám pred očami rovnako ako spomienky. Síce sa snažíme utešovať, že je v ňom ešte veľa čarovných zákutí, kde v symbióze nažívajú prvky architektúry, prírody či umenia. Zdá sa, že tento proces trvajúci takmer posledné tri desaťročia je nezastaviteľný. Akoby „domorodcom“ chýbala energia, ktorú návštevníkom mesta dodávajú blahodarné bahno a termálne vody.
Cudzinci z Kúpeľného ostrova mesto nezachránia, hoci za mnohé vďačí práve im. Ani náhodní turisti, nemí od úžasu, keď vidia schátrané budovy a zanedbané lokality, o ktorých píšeme aj v tomto vydaní. Je to len vo vás, Piešťanci, aby ste ducha svojho mesta nestratili.
