Čistky na radnici sprevádzalo zastrašovanie a vydieranie

  • Spravodajstvo
  • 8. februára 2018, 12:41
  • Autor:Jozef Vojčiniak

Ďalšie skutočnosti v súdnych pojednávaniach za účasti primátora Miloša Tamajku na Okresnom súde v Piešťanoch, ktoré sa začali v pondelok 29. januára, poukázali na množstvo jeho kontroverzných tvrdení.

V uplynulom týždni sa uskutočnilo celkom jedenásť súdnych pojednávaní so zamestnancami, ktorých v závere roka 2015 piešťanský primátor Miloš Tamajka z mestského úradu prepustil na základe reorganizačných zmien. Dvanáste sa uskutočnilo v pondelok 5. februára.
O priebehu prvých troch sme priniesli informáciu v predchádzajúcom vydaní týždenníka. V nich sa objavil ako jeden z kľúčových dôkazov voči primátorovej obrane dokument s názvom „Končia“, na ktorom sú uvedené mená ľudí určených na personálne zmeny.
Zoznam sa objavil na verejnosti už v marci 2015, čo odporuje Tamajkovmu tvrdeniu, že rozhodnutie o reorganizácii prišlo v apríli a nešlo o mená, ale o pracovné pozície, ktoré chcel zlúčiť, a tým zlacniť chod úradu. Minulotýždňové pojednávania však naznačili, že by to mohlo byť úplne inak.
Vyhrážky a hrubý nátlak
Hneď v pondelok ráno sa začalo pojednávanie v predmete sporu o uznanie neplatnosti výpovede zamestnanca Jána (iniciály zamestnancov pre zachovanie ich súkromia budeme uvádzať len prostredníctvom krstných mien).
Tento dlhoročný pracovník bol podľa jeho slov iniciátorom vzniku odboru životného prostredia na Mestskom úrade v Piešťanoch. (Dnes takýto odbor či oddelenie na mestskom úrade nenájdete, bolo Tamajkom zrušené ako nepotrebné – pozn. red.).
„Za môjho pôsobenia na úrade sa vystriedalo päť primátorov. Moja práca bola vždy rešpektovaná,“ vysvetľoval sudkyni Ján. Po nástupe Tamajku v roku 2014 ho podľa jeho slov očakávali pohovory k práci, ktorú zamestnanci robia. Tak to bolo vždy pri výmene primátorov.
To sa však uskutočnilo až 7. januára 2015 a bolo vraj jediné, na ktoré primátor medzi svojich zamestnancov prišiel. „Prezentoval svoju predstavu riadenia úradu i zámer, že prepúšťania sa budú týkať pracovníkov – dôchodcov a vo veku tesne pred dôchodkom. Tiež tých zamestnancov, ktorí majú pracovné zmluvy na dobu určitú,“ opisoval niekdajší zamestnanec radnice. To, že bude prepustený, on sám neočakával, nakoľko nebol ani v jednej kategórii, ktorú mal Tamajka úmysel prepustiť.
Zachránil ich IT technik
„Šokom pre mňa boli udalosti zo 7. marca, keď sme zistili, že počas víkendu za prítomnosti primátora Tamajku, prednostky Dáše Rehákovej, viceprimátora Michala Hyneka a dvoch pre nás neznámych ľudí došlo k manipulácii s našimi pracovnými počítačmi,“ vysvetľoval Ján. Na tieto skutočnosti reagoval listom vedeniu mesta, kde sa pýtal na skutočnosti, o čo pri tejto manipulácii vlastne išlo.
„Za reakciu a odpoveď na moju otázku považujem návrh na prepustenie dohodou z 12. marca 2015, keď sa mi za prítomnosti tých dvoch neznámych ľudí vyhrážali, že ak výpoveď nepodpíšem, pôjdu do môjho počítača a to, čo tam nájdu, bude dôvodom na moje prepustenie. Dohodu som nepodpísal, a tak sme išli do kancelárie. Jeden z tých dvoch, čo sa mi vyhrážal, chcel zasunúť do môjho PC externé pamäťové zariadenie. Ja som privolal nášho IT technika, ktorý im oznámil, že takéto niečo je porušenie bezpečnostnej smernice, a ak to chcú urobiť, musí to byť urobené komisionálne s riadnym zápisom,“ vysvetľoval Ján sudkyni.
Následne bol tento pokus o jeho diskrimináciu pomocou pracovného počítača ukončený a bez slov opustili Jánovu kanceláriu. Ján si však myslí, že 7. marca mu do počítača niečo vložili, čo malo slúžiť na jeho diskreditáciu, 12. marca išli na hotové a zabránil im v tom len príchod radničného IT technika.
V ďalšom období vraj iniciatíva okolo jeho prepúšťania utíchla, no nebolo to podľa Jána jednoduché. Prácu jeho oddelenia prostredníctvom médií negatívne hodnotila hovorkyňa radnice Eva Bereczová, no osobne od svojich nadriadených k práci odboru životného prostredia výhrady nikdy nedostal.
Akési prímerie vraj trvalo len do 27. augusta 2015, keď si vytypovaných začali predvolávať na personálne pohovory. „Ponúkli mi dohodu o ukončení pracovného pomeru. Vraj sa úrad reorganizuje, znižujú počty a moje doterajšie miesto v novej štruktúre už nejestvuje. Žiadne iné miesto mi nebolo ponúknuté. Bol to pre mňa šok. Dohodu som neprijal, a tak mi bola doručená výpoveď. Ale zároveň mi aj odovzdali takzvanú prekážku v práci a vraj už nemám do roboty chodiť,“ opisoval skutočnosti Ján.
Vraj ani uveriť nechcel, že po toľkých rokoch poctivej práce pre úrad sa k nemu takto zachovali. Napriek tomu stále chodil do zamestnania. „Až do dňa, keď mi môj nový vedúci na porade oznámil, že mám radšej ostať doma, nakoľko svojou prítomnosťou na radnici spôsobujem nepríjemnosti jemu, ale i ostatným kolegom,“ dodal Ján.
Na otázku sudkyne, či mu bolo ponúknuté miesto, odpovedal, že áno. Najprv pozícia kolegyne, ktorú tiež z úradu prepúšťali. „Ale na tento post som nemal patričné vzdelanie a nehovoriac o tom, že v tom čase toto miesto bolo ešte stále obsadené. Neskôr mi ponúkali pozíciu kuriča či opatrovateľky v mestskom sociálnom zariadení. Takúto ponuku som však doslovne považoval za nechutný žart zo strany vedenia mesta,“ vysvetľoval.
Po týchto slovách dostal priestor na vyjadrenie M. Tamajka. I keď jednotlivé osudy a príbehy ľudí pri prepúšťaní sa líšili, primátorove vyjadrenia boli vždy takmer identické: „V apríli 2015 došlo k rozhodnutiu o prijatí racionalizačných opatrení. Ich realizáciou som poveril Ľudmilu Kiššovú. Robili sa analýzy, hľadali možnosti. Opatrenia mali priniesť flexibilitu úradu. Bol som informovaný o priebehu aj o tom, že boli splnené všetky zákonné náležitosti. Proces bol o pozíciách, nie o menách. Len z médií som sa dozvedel, že sa o tom malo rozhodnúť už skôr. Zoznam „Končia“ som prvýkrát videl v Piešťanskom týždni. Písmo sa na môj rukopis podobá, ale nepísal som ho ja. Ide o kompilát či plagiát. A ani si nespomínam, žeby som ho ja posielal prednostke Rehákovej či viceprimátorovi Hynekovi z môjho mailu na ich e-maily.“

Organizačná štruktúra piešťanského mestského úradu z februára 2015 aj s menami ľudí, ktorí na radnici ešte ani nepracovali. Napríklad Pavol Vermeš tam nastúpil až v roku 2016.

Iné skutočnosti sa postupne ukazovali až na základe otázok advokátov vyhodených zamestnancov Branislava Jurgu a Jána Chmela. Prehľadávanie počítačov zamestnancov podľa Tamajku vykonávala externá firma. Následne pri ďalších pojednávaniach sa však v súvislosti s touto spoločnosťou preukázala skutočnosť, že s firmou, ktorú Tamajka označil za tú, čo 7. marca prehľadávala zamestnancom počítače, radnica podpísala zmluvu až 12. marca. Čiže päť dní po tom, ako sa celá kauza prevalila.
Neštítili sa použiť násilie
Aj v súvislosti so zoznamom „Končia“ sa nakoniec ukázali skutočnosti, ktoré Tamajkovo tvrdenie zásadným spôsobom spochybnili. V ten istý deň prišla na rad aj niekdajšia Jánova kolegyňa z rovnakého oddelenia Radka. Bola na radnici jedinou zamestnankyňou odborne spôsobilou na výkon prenesenej štátnej správy v oblasti životného prostredia. Radka poodhalila skutočnosť, ako sa prevalilo na verejnosť víkendové prehľadávanie počítačov zamestnancov radnice: „Povedal nám to kolega, ktorý náhodne cez okno videl, ako za jeho počítačom mimo pracovnej doby sedí cudzí človek.“
V prvý pracovný deň po tomto zistení požiadali radničného IT technika, aby im počítače skontroloval, či s nimi nebolo počas ich neprítomnosti manipulované. IT technik im manipuláciu potvrdil.
„12. marca poobede prišla k nám vtedajšia prednostka a nariadila mne a mojim dvom kolegom z kancelárie, aby sme všetko nechali na mieste a išli s ňou do jej kancelárie. Tam mi oznámila, že na základe mojej negatívnej medializácie mi ponúkajú výpoveď dohodou. Ja som jej však povedala, že medializáciu robí hovorkyňa Eva Bereczová a mne osobne v práci nikdy nik nič nevytkol. Vo vyhrážkach pokračovala, že ak nepodpíšem, nepríjemne to postihne môjho nadriadeného,“ vysvetľovala sudkyni Radka.
„V nátlaku pokračovala, a vraj ak nepodpíšem, že nám zapečatia kanceláriu až do príchodu orgánov činných v trestnom konaní a v počítači mi nájdu dôkazy o mojom manipulovaní verejných obchodných súťaží. Na to som reagovala, že pokojne to môžu urobiť a že ak v mojom PC nájdu nejakú manipuláciu, tak zrejme len preto, že mi to vložili do počítača 7. marca, keď sa v našich počítačoch hrabali cudzí ľudia,“ pokračovala Radka.
Nátlak vraj neustal, ale naopak. „Oznámili mi, že kým tú výpoveď nepodpíšem, nesmiem odísť z kancelárie. Na to som požiadala, či môžem zavolať manželovi. Keď som sa mu dovolala a povedala mu, že ma nechcú pustiť z kancelárie, nechcel tomu uveriť. Na to na mňa skríkli, že môžem odísť. Pustili ma však len do kancelárie sekretariátu prednostky. Sekretárke nariadili, že ma nemá nikam púšťať. Ani na záchod som nemohla odísť bez toho, aby na to prednostka nedala súhlas.“
Pohovory pokračovali v kancelárii pracovníkov životného prostredia. „Tu sa jeden z tých neznámych ľudí snažil pripojiť externý disk do počítača kolegu. Došlo však ku konfliktu medzi naším IT technikom a prednostkou. Potom išli do počítača druhého kolegu, kde našli nejaké dokumenty. Následne kolega práve toho muža označil za dotyčnú osobu, ktorú cez víkend videl sedieť za jeho počítačom. Pýtala som sa, prečo nekontrolujú aj môj, na čo mi odpovedali, že na mňa toho majú už dostatok,“ dodala Radka.
„Za to, čo sa odohralo, som podala trestné oznámenie a obrátila sa aj na inšpektorát práce. V tom období som mala veľké zdravotné problémy ako dôsledok udalostí v práci. Preto, keď 27. augusta začali robiť pohovory, som bola zhodou okolnosti práceneschopná,“ vysvetľovala.
Na pracovisko sa vrátila až 8. septembra a to, čo postretlo predtým jej jedenásť kolegov, sa prihodilo aj jej. „Mala som zablokovaný prístup do počítača a zavolali ma na pohovor. Oznámili mi, že moje miesto je zrušené a do práce nemám chodiť. Ja som im však povedala, že moju pracovnú pozíciu nemôžu zrušiť, veď prenesený výkon štátnej správy musí niekto robiť,“ dodala Radka s tým, že celkom určite nebola prepustená pre zlý prístup k práci, nakoľko pri odchode písomne dostala pozitívne pracovné hodnotenie.
Tamajka vo svojej reakcii skonštatoval, že on osobne na pani Radku nikdy nekričal a ani ju do ničoho nikdy nenútil a zopakoval svoje tvrdenia o racionalizácii, optimalizácii a úsporách na mestskom úrade.
Z profesionála chceli robiť kuriča
Pri treťom a zároveň poslednom pojednávaní v pondelok 29. januára prišla na rad vyhodená zamestnankyňa Jana. Pri nej však treba doplniť, že potom, ako sa jej Tamajka zbavil ako nepotrebnej, vo februári 2016 nastúpila na mestskom úrade v Hlohovci, kde sa zaradila medzi pracovníkov, ktorí dopomohli hlohovskému primátorovi k hodnoteniu „Manažér roka“.
V úvode Jana zhodnotila, že nezažila len jednu organizačnú zmenu na Mestskom úrade v Piešťanoch. „Všetky predtým však boli v intenciách zákona, ale tá posledná celkom určite nie.“ Tamajkove slová o vyhadzovaní dôchodcov a ľudí v preddôchodkovom veku z porady v januári 2015 zarazili aj ju. „Kolega – dôchodca to na základe nich aj dopredu vzdal a radšej sám odišiel. Komunikácia s vedením bola nulová napriek tomu, že sme boli vo finálnej fáze ukončenia pre mesto strategického dokumentu Územný plán. Zoznam ‚Končia‘ bol pre mňa šok. Bola som tam aj ja,“ vysvetlila.
Sudkyni tiež obdobne opísala už „pretriasané“ udalosti i to, že jej, so stavebným vysokoškolským vzdelaním a dlhoročnou praxou v odbore, ponúkli miesto kuriča či opatrovateľky v domove sociálnych služieb.
Na miesta do roku 2015 obsadené stavebnými inžiniermi a architektmi prijal Tamajka ako náhradu Ivana Pauera, ktorý sa mohol popýšiť akurát tak maturitou. Ale ani on sa na úrade dlho neohrial. Práve Piešťanský týždeň v roku 2016 poukázal na to, že pri verejných obstarávaniach sa Pauer s hľadaním firiem veľmi nenamáhal a minimálne jednu zákazku mestského úradu zadal priamo bratovej stavebnej firme. Po zverejnení tejto informácie sa Pauer z radnice v tichosti vytratil. Oficiálne vraj pre zdravotné dôvody.
Na stredajšej sérii pojednávaní Tamajku zastupovala advokátska koncipientka.

Zvaľovanie viny na personalistov
Nasledujúci deň, v utorok 30. januára, maratón súdnych pojednávaní pokračoval. Hneď na úvod prišiel na rad vyhodený zamestnanec Peter. Na radnici mal na starosti verejné obstarávanie. Jeho práca bola špecifická a vyžadovala veľa znalostí zákonov, ale i skúseností, no i v jeho prípade došlo v roku 2015 z Tamajkovej strany rozhodnutie, že takúto pozíciu na mestskom úrade nepotrebuje.
I on opisoval zlú komunikáciu s vedením radnice, nedodržiavanie zákonných termínov z dôvodu, že primátor načas nepodpisoval poštu. Tiež aj osudnú januárovú poradu z roku 2015 a Tamajkove tvrdenia o vyhadzovaní ľudí nie podľa prebytočných pracovných pozícií, ale podľa toho, či patria do kategórie dôchodcov, prípadne inej, ktorá sa mu nepozdávala. Neobišiel ani prehľadávanie počítačov počas víkendu neznámymi ľuďmi.
„Informáciu, keď mi 27. augusta oznámili, že sa moja funkcia ruší, som považoval za žart. Veď radnica predsa musí ako orgán verejnej správy obstarávať tovary a služby podľa zákona o verejnom obstarávaní. Neskôr sa aj ukázalo, že som mal pravdu, nakoľko v mojej práci pokračovala Mária Vermešová,“ vysvetľoval sudkyni Peter.
Aj jeho príbeh po 27. auguste bol obdobný ako u ostatných. Ponuka výpovede dohodou bez možnosti iného voľného miesta, následne výpoveď, vykázanie z pracoviska či absurdný návrh práce kuriča či opatrovateľky v sociálnom zariadení. Primátor opäť na vysvetlenie spustil obohrané – lebo úspory, lebo funkcie a nie mená, dôkazy sú plagiát či kompilát.
Po tomto pojednávaní prišiel na rad Tamajkom ďalší „nechcený“ niekdajší zamestnanec Igor. Jeho slová o udalostiach sa v ničom nelíšili od ostatných žalobcov. V Igorovom prípade sa však na základe otázok jeho obhajcu Jána Chmela preukázalo, že Tamajka v roku 2015 v priebehu šiestich mesiacov vydal až tri pre činnosť mestského úradu zásadné dokumenty s názvom „Organizačná smernica“.
Tá okrem opisu pracovných náplní jednotlivých oddelení obsahovala i počty zamestnancov. Kým marcová „Organizačná smernica“ obsahovala počet zamestnancov 95 a augustová dokonca o jedného viac, tak septembrová, platná po dátume rozdávaných výpovedí, obsahovala ako-tak sumár zamestnancov zodpovedajúci znižovaniu stavov na mestskom úrade.
Túto nezrovnalosť, na ktorú v predchádzajúcich pojednávaniach poukázal aj obhajca Branislav Jurga, dostal Tamajka za domácu úlohu do najbližšieho kola pojednávaní v marci vysvetliť.
Advokát Chmelo však poukázal aj na skutočnosť, že pracovná náplň vyhodených zamestnancov i naďalej na úrade zostala a v rámci pohovoru mestský úrad porušil zákonnú povinnosť zásady rovnakého zaobchádzania so zamestnancami. Advokát však mal aj pomerne rozsiahlu sériu otázok, na ktoré Tamajka odpovedal: „Ja neviem,“ prípadne rozvinutejšou odpoveďou: „Ja neviem, to je otázka na personalistov.“ Primátor si však nevedel ani spomenúť na dosiahnuté vzdelanie v roku 2015 novoprijatého zamestnanca, ktorý nahradil vysokoškolsky v danom odbore vzdelaného Igora.
Záver tohto pojednávania priniesol i pomerne vtipný moment, keď sudkyňa položila Tamajkovi otázku v súvislosti s voľným miestom referenta, ktoré Igorovi nebolo ponúknuté, a zároveň si na ňu aj sama odpovedala slovami: „Vlastne to vy neviete, pán primátor, to je otázka na personalistov.“
Pokračovanie o ďalšom pojednávacom dni prinesieme v budúcom vydaní Piešťanského týždňa.

0 Shares

Najnovšie správy

Dnes je utorok 26. marca. Tento deň je Svetovým dňom epilepsie. Meniny má Emanuel.
  • 26.03.2024, 00:01
  • Dobré ráno, Piešťany!
Dnes je streda 27. marca. Tento deň je Svetovým dňom divadla. Meniny má Alena.
  • 27.03.2024, 00:01
  • Dobré ráno, Piešťany!
Dnes je pondelok 25. marca. Tento deň je Dňom zápasu za ľudské práva a Medzinárodným dňom spomienky na obete otroctva…
  • 25.03.2024, 00:01
  • Dobré ráno, Piešťany!
štvrtok, 28. marca 2024
Meniny má Soňa, zajtra Miroslav